Denník N

Ak chceme byť v boji s klimatickou zmenou úspešní, vláda musí urobiť omnoho viac, ako sa zaviazala

Strany vládnej koalície v programovom vyhlásení nedodržali vlastné predvolebné sľuby.

Autor je poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko

V predvolebnej kampani sa strany novej vládnej koalície predháňali v sľuboch o riešení klimatickej krízy a ochrane prírody, a zaväzovali sa konať. Neraz aj prehnanými a nerealistickými prísľubmi (spomeňme si na sľub OĽaNO vypnúť zemný plyn v SR do roku 2030). Realita, do ktorej nás uviedlo programové vyhlásenie vlády, je, žiaľ, neveselá. Väčšinu kľúčových sľubov na ochranu klímy a životného prostredia koalícia porušila alebo prinajlepšom nahradila všeobecnými frázami, ktoré nemožno ani kontrolovať, ani vymáhať. A dokonca sa objavilo niekoľko zámerov, ktoré sú z hľadiska ochrany klímy a životného prostredia vyslovene zlé. Pozrime sa, ako sa predvolebné sľuby odzrkadlili v programovom vyhlásení vlády.

Prvým sklamaním je absencia vyhlásenia stavu klimatickej núdze, hoci to pred voľbami sľubovali tri strany súčasnej koalície. Stav klimatickej núdze by dal riešeniu klimatickej krízy váhu, ktorú potrebuje, a vyslal signál verejnosti a podnikateľom, že jej riešenie patrí medzi najvyššie priority novej vlády. Nestalo sa. To, čo akútne potrebujeme, je konkrétny balík opatrení, ktorý by zaviazal vládne rezorty k zmenám v kľúčových sektoroch s cieľom výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov pre udržanie oteplenia na 1,5 °C a adaptovať sa na zmenu klímy. Slovensko zároveň urgentne potrebuje opatrenia na zabránenie protichodnosti politík dotýkajúcich sa klímy. Ak chceme byť v boji proti klimatickej kríze úspešní, pravá ruka musí vedieť, čo robí ľavá.

Pred voľbami sa taktiež tri zo štyroch strán vládnej koalície, OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, verejne zaviazali k vypracovaniu záväzného plánu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Slovensku do roku 2040. Do programového vyhlásenia sa dostal len slabší zámer, ktorý chce tento cieľ dosiahnuť do roku 2050. Takáto „ambícia” sa dá prirovnať k cieľu naďalej zostať členom EÚ, pretože to je cieľ, ku ktorému sa už teraz aj tak hlási celá Únia.

Rovnaké strany sa tiež verejne zaviazali k podpore zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ o 65 percent do roku 2030. Programové vyhlásenie však hovorí len o „formovaní environmentálnej a klimatickej politiky EÚ“ (akej?), alebo o „venovaní pozornosti Európskej zelenej dohode“ (čo z toho vyplýva?). Zámer novej vlády dosiahnuť uhlíkovú neutralitu až v roku 2050 naznačuje, že pravdepodobne nebude podporovať cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 65 percent na úrovni EÚ, ale len nižší cieľ, v rozpore so svojimi predvolebnými sľubmi. Ak mohla vláda uviesť v programovom vyhlásení konkrétny percentuálny cieľ napríklad v prípade odpadovej vody, o to dôležitejšie bolo uviesť konkrétny cieľ pre znižovanie emisií skleníkových plynov, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje.

V predvolebnom boji sme počuli aj sľub o vypracovaní záväzného plánu transformácie našej energetiky na dosiahnutie sto percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050. Žiaľ, v programovom vyhlásení nenájdeme žiaden konkrétny cieľ na  zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov. Vláda by mala prijať také opatrenia, aby zvýšila podiel obnoviteľných zdrojov energie aspoň na 24 percent do roku 2030, v súlade s odporúčaniami Európskej komisie.

Budovy sú dnes zodpovedné za približne 40 percent spotreby energie a 36 percent emisií CO2 v EÚ. Žiaľ, ani ich obnova, ktorá okrem zníženia emisií vytvára mnoho pracovných miest a je návratnou investíciou, si nezaslúžila konkrétny cieľ. Ostali len frázy. Z technologického a klimatického hľadiska sa musíme zaviazať k dosiahnutiu trojpercentného tempa obnovy budov a zvyšovania ich energetickej efektívnosti. Trojpercentné tempo obnovy budov odporúčajú odborné a profesijné inštitúcie, rovnako aj už spomenutá Európska komisia.

Výhovorky o potrebe kompromisov pri týchto kľúčových opatreniach neobstoja. Vyhlásenie stavu klimatickej núdze sľubovali všetky strany koalície, skorší termín uhlíkovej neutrality do roku 2040, podporu 65-percentného cieľa znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ či transformáciu slovenskej energetiky so stopercentným podielom energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050 sľubovali tri zo štyroch strán. To, čo teraz potrebujeme, sú rozhodné a jasné kroky, ktoré nám pomôžu čeliť krízam, ktoré sú pred nami. Vláda má stále šancu Slovensko na ne dobre pripraviť, musí ísť však ďaleko za ciele, ktoré si vytýčila vo svojom programovom vyhlásení. Na úvod by stačilo dodržať vlastné sľuby.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hegerova vláda

Klimatická kríza

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie