Dilemy počas pandémie: mám kúpiť chlieb alebo rúška, pýta sa utečenka v Libanone
Pandémia okrem iného zvyšuje hrozbu hladomorov, prispieva k zvyšovaniu počtu drogovo závislých a ohrozuje utečenecké tábory.
Ak ani bohaté a vyspelé krajiny nevedia zabrániť chaosu, odvrátiteľným úmrtiam a nedostatočnej ochrane svojich občanov pred pandémiou, ako to môže vyzerať na miestach, kde sa takmer nikdy nepodarilo dosiahnuť ani len minimálne štandardy hygieny a zdravotníckej starostlivosti? A ako sa na takých miestach – v utečeneckých táboroch či pofidérnych ubytovniach ekonomických migrantov a pracujúcich načierno žije ženám, ktoré sú spolu s deťmi ich najzraniteľnejšími obyvateľmi?
Aký je presný epidemiologický stav v utečeneckých táboroch a ubytovniach migrantov, nikto celkom nevie. Ľudia na úteku sú pri rozhodovaní o tom, koho testovať, na posledných priečkach, lekári z táborov v Iraku či Bangladéši hlásia úmrtia, ktorým predchádzali symptómy podobné COVID-19, ale stopercentné dôkazy nemajú.
Medzi medicínskymi odborníkmi a ľuďmi z humanitárnych organizácií však existuje zhoda v tom, že koronavírus v táboroch určite je a je len otázkou času, kedy prepukne naplno. „Myslieť si, že v utečeneckých táboroch a na miestach, kde sa zdržujú ľudia na úteku či bez domova, sa nenachádza, je naivné,“ povedal denníku New York Times výskumník z Cambridgeu Adam Couttes, ktorý sa venuje problematike verejného zdravia.
Preplnené tábory (v niektorých je hustota obyvateľstva štyrikrát vyššia ako v New Yorku) bez základnej infraštruktúry, bez možnosti dodržiavať odporúčaný odstup a pravidelné umývanie rúk, v ktorých žije zdravotne oslabená, dostatočne nenasýtená populácia a už tam „bežia“ aj iné epidémie (cholera, horúčka dengue), sú epidemiologickou nočnou morou.
Navyše tam zápasia s nedostatkom zdravotníckeho personálu, vybavenia, s neochotou „hostiteľských“ krajín aj nedôverou utečencov a utečeniek. Ľudia v táboroch z obavy, že keď nahlásia chorobu, presunú ich na iné miesto a oddelia od rodiny, radšej ani neinformujú, že sa necítia dobre. V hre sú aj jazykové a kultúrne bariéry – napríklad niektoré komunity ťažko znášajú, keď ženy vyšetruje lekár.
Beznádej a drogy
V táboroch a vo vylúčených komunitách sa spolu s chorobami šíria aj hoaxy o tom, ako liečiť koronavírus bylinkami, ale aj oveľa nebezpečnejšie o tom, ako zabíjajú pozitívne testovaných.
