Svetový newsfilter: Prečo východná Európa zvláda koronavírus lepšie ako západná

Keď sa pozriete na mapu Európy v počte nakazených a mŕtvych na COVID-19, hneď zbadáte výrazné rozdiely. Najviac potvrdených prípadov a obetí majú krajiny západnej Európy ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko, krajiny Beneluxu či Británia.

Naopak, štáty východnej Európy sú zasiahnuté oveľa menej. Napríklad v Belgicku zomrelo 53 ľudí na stotisíc obyvateľov (o tom, ako počíta obete Belgicko, viac tu).

Najhoršie z nových členských štátov EÚ je na tom Slovinsko, ktoré susedí so severným Talianskom, kde je to 3,7 úmrtí.

Jedným z najúspešnejších štátov je Slovensko, ktoré na počet obyvateľov má momentálne najmenej mŕtvych v celej Európskej únii (0,3), a ak nerátame Gruzínsko, tak aj v celej Európe.

Čím to je? Téme sa v posledných dňoch venovali viaceré svetové médiá, ktoré zisťovali, čo urobili krajiny bývalého východného bloku inak.

Rýchla reakcia: Najjednoduchšia odpoveď je, že krajiny na východe zareagovali oveľa rýchlejšie. Uzavreli hranice a školy v momente, keď sa vírus ešte nešíril tak ako na západe. Napríklad v prípade Slovenska či Poľska to bolo zhruba týždeň po prvom potvrdenom prípade. Rýchlo postupovalo aj Rakúsko.

V Taliansku, Španielsku, ale aj Británii došlo k tvrdým opatreniam, až keď mali okolo tisíc nových potvrdených prípadov denne. V tom čase už mohli byť reálne nakazené desaťtisíce, možno až státisíce ľudí.

Denník Wall Street Journal to vidí tak, že hlavným dôvodom rýchlej reakcie štátov na východe bol fakt, že "chudobnejšie krajiny strednej a východnej Európy sa báli, že vírus by ich relatívne slabý zdravotný systém prevalcoval, a preto rýchlo prijali striktné pravidlá sociálneho odstupu a obmedzenia pohybu, aby dostali epidémiu pod kontrolu".

Slovensko bolo napríklad jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli povinné nosenie rúšok na verejnosti.

Vakcína na tuberkulózu: Ďalšie možné vysvetlenie si všimli vedci z Holandska. Nízky počet potvrdených prípadov je v krajinách, kde sa ešte donedávna plošne očkovalo proti tuberkulóze. To sa dialo viac v bývalom postsovietskom priestore ako na západe.

Vedci tak vyslovili hypotézu (a teraz ju skúmajú), či jedným z vedľajších efektov tejto látky nemôže byť aj väčšia odolnosť imunitného systému voči vírusu SARS-CoV-2.

Jedna bulharská lekárka tiež upozornila na rozdiely v šírení choroby medzi západným a východným Nemeckom (bývalým NDR).

WHO je však opatrná a hovorí, že na to zatiaľ nie sú žiadne dôkazy, a ako prevenciu voči COVID-19 neodporúča očkovať vakcínou proti tuberkulóze.

Problémové porovnávanie: Pri porovnávaní úspechu jednotlivých regiónov treba povedať aj to, že skutočné počty nakazených a ani mŕtvych nepoznáme, v aktuálnych štatistikách určite chýba mnoho z nich.

Východ Európy navyše testuje vo všeobecnosti menej ako západ (s výnimkou Česka a pobaltských štátov). Napríklad 19-miliónové Rumunsko vykonalo len 106-tisíc testov (Slovensko 57-tisíc).

Belgičania upozorňujú aj na rozdiel v hustotu obyvateľstva a väčšiu koncentráciu ľudí vo veľkomestách na západe.

Východné štáty však majú aj výrazne menej obetí. Aj tu platí, že môže ísť o podhodnotenie a nedostatočné testovanie zosnulých starých ľudí, čo sa však deje aj na západe. Napríklad v Británii podľa odhadov denníka Financial Times na základe nadmerných úmrtí zomrelo na koronavírus až 41-tisíc ľudí (oficiálne je potvrdených vyše 17-tisíc obetí).

Vlna ako v Taliansku však stále môže prísť aj vo zvyšku kontinentu, nárast prípadov očakávajú napríklad v Bulharsku. Podľa analýzy britských matematikov je faktor šírenia R0 na západe už pod hodnotou 1, no v mnohých štátoch na východe je to stále viac ako 1.

Napríklad Slovensko má podľa nich momentálne 1,3. Podľa slovenských analytikov je mimo osád a domovov sociálnych služieb pod 1.

---

Afrika: Bez alkoholu a proti pandémii

Juhoafrická republika (JAR) patrí medzi trojicu afrických štátov, ktorá eviduje najviac prípadov koronavírusu. Na prvý pohľad je to veľmi málo - necelých 4000, no pri veľmi nízkom počte otestovaných.

Proti šíreniu koronavírusu od konca marca bojuje celoštátnou karanténou. Spolu s ňou vláda zaviedla aj jedno špeciálne opatrenie - úplný zákaz predaja alkoholu a cigariet.

Prečo alkohol: Vláda pri zákaze argumentuje tým, že alkohol oslabuje imunitu a opití ľudia môžu mať tendenciu porušovať opatrenia a že v čase karantény môže zákaz alkoholu zabrániť aj rastu domáceho násilia.

Hlavný argument však spočíva v niečom inom. Pandémia koronavírusu znamená aj záťaž pre zdravotnícky systém, ktorý chce vláda zákazom alkoholu odbremeniť.

Podľa odhadov polície a zdravotníkov je za normálnych okolností alkohol zodpovedný až za 40 % prípadov na urgentnom príjme v Juhoafrickej republike. Ide o ľudí, ktorí sa v opitom stave pobijú, havarujú či inak zrania.

Menej ľudí v nemocniciach: Bežne na urgente prijmú asi 34-tisíc ľudí za týždeň. Od začiatku karantény je to o dve tretiny menej.

Samozrejme, pokles určite výrazne ovplyvnil aj zákaz vychádzania - znamená to menej dopravných (a iných) nehôd, časť ľudí s problémami sa možno do nemocnice ani nedostala.

Juhoafrickí analytici predpokladajú, že ak by sa zákaz predaja alkoholu zrušil, týždenne by aj počas karantény pribudlo asi 5-tisíc prípadov na pohotovosti.

Nie je to bez problémov: Zákaz však má ekonomické dôsledky. Sťažujú sa výrobcovia aj predajcovia alkoholu, ktorých môže prohibícia zničiť. Vláda im odkazuje, že opatrenia škodia všetkým, a ak majú problémy, aj oni môžu žiadať štátnu podporu.

Výpadky príjmov pre firmy nie sú jediný problém. Aj prohibícia v USA v minulom storočí ukázala, že ľudia s túžbou alebo so závislosťou od alkoholu si hľadajú iné cesty, ako sa k nemu dostať.

To je šanca pre zločincov, ktorí môžu zarábať na ilegálnom predaji, a zároveň hrozba pre ľudí, ktorí sa rozhodnú, že si alkohol uvaria doma.

Príliš ďaleko môže zájsť aj snaha vynútiť si dodržiavanie nariadení. Ešte v polovici apríla sa objavil prípad, keď vojaci dobili muža, ktorý údajne popíjal pri svojom dome. Nejde o jediný prípad.

K napätiu prispel aj šéf polície, ktorý členom bezpečnostných zložiek odkázal, aby sa k podozrivým nesprávali "slušne" a aby sa nebáli ničiť majetok ľudí, ktorí porušujú zákaz predaja.

---

Severná Amerika: Trump uprostred koronakrízy bojuje proti migrácii

Donald Trump ani počas pandémie nezabúda na svoju politickú agendu. Tento týždeň podpísal nariadenie, ktoré dočasne zabráni držiteľom zelených kariet, aby prišli do USA.

Čo nariadil: Americký prezident hovorí, že to robí kvôli "neviditeľnému nepriateľovi", čím má na mysli koronavírus, a v záujme americkej ekonomiky.

Pôvodne na Twitteri síce ohlasoval, že zastavuje imigráciu vo všeobecnosti, no potom sa ukázalo, že obmedzenie bude o čosi miernejšie. Týka sa len ľudí, ktorí sa chcú v USA natrvalo usadiť vďaka zelenej karte.

Dočasné pracovné víza sa budú vydávať aj počas 60-dňovej stopky, čo umožní, aby do Ameriky prišli napríklad ľudia, ktorých potrebujú na farmách alebo v technologických firmách.

Zákaz neplatí ani pre povolania, ktoré Spojeným štátom pomáhajú zvládať pandémiu - napríklad lekári a zdravotné sestry.

Čína, demokrati, WHO, imigranti. Trumpov krok treba vnímať hlavne ako snahu upútať pozornosť a aspoň na chvíľu ju znovu odkloniť od pandémie.

Ak si pritom aspoň čiastočne môže naplniť svoj dlhodobý cieľ - obmedziť migráciu -, tým lepšie pre neho.

Ide o podobnú taktiku, ako keď Trump pomalú reakciu vlády na pandémiu prekrýval útokmi na Čínu, svojich politických oponentov a Svetovú zdravotnícku organizáciu.

Akýkoľvek zákaz pre imigrantov má potenciál priniesť mu plusové body medzi jeho voličmi. A to najmä v čase, keď sa mnohí z nich obávajú o svoju budúcnosť.

Stopku pre držiteľov zelených kariet totiž Trump odprezentoval ako možnosť pre Američanov. Keď sa ekonomika znovu začne oživovať, prácu dostanú oni a nie imigranti, hovorí Trump.

Myslí na voľby: Ani v čase pandémie netreba zabúdať, že Ameriku o pol roka čakajú prezidentské voľby. Čím skôr sa Spojené štáty dostanú z koronakrízy, tým lepšie pre Trumpa.

Ak to bude trvať veľmi dlho a ak to Američania výrazne pocítia aj na svojej životnej úrovni, prezidentova šanca na znovuzvolenie klesá.

Trumpa preto určite nepotešili nové čísla od agentúry Gallup, ktorá pravidelne meria podporu prezidenta. Tá od polovice marca klesla o šesť percentuálnych bodov na 43 percent. Ide o najvýraznejší medzimesačný pokles Trumpovej éry.

Tieto čísla však treba dať do kontextu. Pre aktuálneho prezidenta to nie je až tak málo - priemer jeho ratingu od nástupu do Bieleho domu je iba 40 %. Dôležité je aj to, že voliči republikánov v neho stále nestratili vieru - dôveruje mu až 93 % z nich.

---

Latinská Amerika a Karibik: Pandémia ohrozuje Haiti

Na pandémiu sú najhoršie pripravené štáty sveta, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté - predpokladá sa, že ich zdravotnícky systém na to nie je pripravený.

Väčšina z týchto štátov sa nachádza v Afrike, zopár v Ázii, no jedna krajina, ktorá patrí medzi takzvané LDCs (least developed countries), je aj v Karibiku. Ide o Haiti.

Samá katastrofa: Ostrovný štát sa, žiaľ, vo svetových médiách väčšinou objavuje len v spojení so správami o prírodných katastrofách.

Pred desiatimi rokmi krajinu zasiahlo ničivé zemetrasenie, pravidelne sa objavujú silné hurikány či záplavy. Okrem okamžitých škôd to prináša aj dlhodobé dôsledky, ktoré sa prejavujú na životnej úrovni a zdraví obyvateľov.

Jedným z nich je aj zlá ekonomická situácia, ktorá bráni väčším investíciám do zdravotníctva.

Výhody a nevýhody: Haiti má výhodu v tom, že leží na ostrove a má jediného suseda - Dominikánsku republiku. Zákaz cestovania spolu s ďalšími opatreniami by tak mal výrazne znížiť šancu, že koronavírus sa bude na ostrove šíriť nekontrolovane.

Problémom je, že štát nemusí mať kapacitu na to, aby túto výhodu využil. Doteraz síce Haiti eviduje iba 72 prípadov COVID-19, no 11-miliónová krajina urobila len 690 testov.

Reálny rozsah epidémie tak môže byť omnoho väčší, čo časom môže pocítiť zdravotnícky systém.

Nápor by nezvládli: Okrem počtu vykonaných testov sú desivé aj ďalšie štatistiky z Haiti. Podľa BBC je v celom štáte iba 60 ventilátorov, ktoré potrebujú tie najťažšie prípady.

Časť z nich vraj nefunguje a aj lekárov, ktorí by dokázali obsluhovať tie zvyšné, je málo.

K tomu sa pridávajú podobné dilemy ako v iných štátoch, kde si ľudia zarábajú v neformálnych sektoroch - spoločenský kontakt sa obmedzuje ťažko a z domu sa pracovať nedá.

Vláda už zvažuje, ako zachovať aspoň akú-takú ekonomickú výkonnosť, a preto chce obnoviť výrobu aspoň v textilných fabrikách, ktoré tvoria 90 % exportu. Zatiaľ na tretinu kapacity.

---

Ázia: V Turecku pribúdajú nakazení

Najviac prípadov na východ od Európy po tomto týždni eviduje Turecko.

Ako sú na tom: Turecko v piatok prekročilo hranicu 100-tisíc potvrdených prípadov. Nárast bol rýchly hlavne v apríli, ešte v marci denne pribúdali iba desiatky potvrdených nakazených.

V Turecku to zvonku dlho vyzeralo tak, že situáciu by sa mohlo podariť udržať úplne pod kontrolou, no vzhľadom na povahu Erdoganovho režimu boli informácie strohé a možno nie úplne transparentné.

V marci dokonca zadržali stovky ľudí, ktorí "provokovali" na sociálnych sieťach, čiže písali niečo, čo nie je v súlade s rétorikou vlády.

Obetí bude viac: Turecko bolo pri opatreniach trochu miernejšie ako Európa a Erdogan vystupoval ako líder štátu, ktorý je počas pandémie svetlou výnimkou.

Dnes je realita iná. Denne pribúdajú tisíce potvrdených prípadov nákazy a stovky obetí.

V uplynulých dňoch sa denný nárast pohybuje okolo 3- až 4-tisíc prípadov a vláda hovorí, že epidémia sa blíži k vrcholu.

Oficiálne doteraz pandémia v Turecku zabila takmer 2400 ľudí, ale podľa prepočtov New York Times bude obetí omnoho viac.

Novinári z amerického denníka zistili, že za mesiac iba v Istanbule zomrelo o 2100 viac ľudí ako zvyčajne. Nie všetci museli zomrieť na COVID-19, no skúseností z iných štátov naznačujú, že práve rýchly nárast celkovej úmrtnosti svedčí o šírení vírusu a prehliadnutých obetiach pandémie.

Ako postupovali: Turecko už vo februári rušilo lety zo štátov, ktoré boli zasiahnuté najviac a v marci, keď sa vírus potvrdil aj u nich, zatvárali reštaurácie, bary a školy.

Prvú obeť oficiálne ohlásili 17. marca, no podľa NY Times bola úmrtnosť už v tom čase nezvyčajne vysoká, čo naznačuje, že vírus prišiel do krajiny skôr, ako si vláda myslela, respektíve oznámila.

Erdogan sa chcel vyhnúť karanténe, k akej pristúpili európske štáty, ktoré pandémia zasiahla najviac. Bál sa, že to spôsobí príliš veľké ekonomické škody, čo by mohlo mať vplyv aj na jeho popularitu.

Teraz reaguje napríklad štvordňovým zákazom vychádzania, no zároveň ubezpečuje, že turecké nemocnice majú dosť miesta na jednotkách intenzívnej starostlivosti aj ochranných prostriedkov.

Foto týždňa

Nová realita sa dotkla aj protestov. Takto vyzerala demonštrácia proti premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi v Izraeli.