Denník N

Za objatie by som teraz dala aj 50 dolárov. Príbehy ôsmich ľudí, ktorým chýba sex či dotyky

Ilustračné foto – Unsplash/Marco Bianchetti
Ilustračné foto – Unsplash/Marco Bianchetti

Píše Lisa Bonosová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Pandémia koronavírusu má silný vplyv na naše zmysly. Niektorí pacienti s vírusom strácajú čuch alebo chuť. Zo správ na nás vyskakujú obrázky preplnených nemocníc, vidíme, ako odvážajú mŕtve telá, osamelé pohreby. Mestský ruch vystriedala stíšená premávka a sirény nesúce sa tichom.

Pre mnohých sa tak dotyk stal v karanténe najvzácnejšou komoditou. Zháňa sa ťažšie než droždie, vajcia alebo toaletný papier.

Nikto nevie, kedy sa budeme môcť znovu objímať, túliť alebo ležať spolu v posteli, a to umocňuje našu túžbu po kontakte. Niektorí opisujú nedostatok dotyku ako tupú bolesť. Prázdno v žalúdku.

„Sme cicavce, sme stvorení pre dotyk,“ hovorí Helen Fisherová, výskumníčka z Kinseyho inštitútu Indianskej univerzity. „Dotyk je pre nás absolútne nevyhnutný a skôr či neskôr sa k nemu vrátime.“

Tak ako zákazníci blúdia v obchodoch dúfajúc, že nájdu nejakú náhradu vypredaného drôtika do rúšok, tak aj ľudia túžiaci po dotyku hľadajú alternatívy. Pelešia sa pod prikrývkami, aktívnejšie športujú alebo po prvý raz skúšajú sexting.

Ako dieťa bez hračky

„Je príjemné mať s kým zaspávať a ráno sa zobúdzať,” hovorí 24-ročná Nia Brownová z Oaklandu v Kalifornii. Je to podľa nej ešte intímnejšie než sex.

Nia má oslabený imunitný systém a žije v polyamorickom vzťahu s mužom, ktorý je v domácej karanténe s jednou zo svojich partneriek. Nia preto teraz spáva sama a cíti sa ako malé dieťa, ktorému vezmú hračku.

„Nie som žiarlivá. Dokážem u niekoho stráviť najviac dva dni a potom už musím utiecť domov.” Vo vzťahoch sa snaží udržať rovnováhu medzi voľnosťou a blízkosťou. Teraz však voľnosť prevažuje. S partnerom vyskúšali sex cez aplikáciu FaceTime. „Je to pre mňa príliš robotické,” priznáva.

Priateľ jej zvykne nosiť nákupy a recepty od lekára. Už viackrát spolu stáli na streche budovy, kde býva, a rozprávali sa s dvojmetrovým odstupom. Naposledy to už nevydržala a objala ho.

Vytratila sa hravosť a spontánnosť

V polovici marca sa v okolí San Francisca začala domáca karanténa. Tesne predtým Melissa Fordová navštívila priateľku, ktorá práve zatvorila svoj obchod. „Nech sa stane čokoľvek, stojím pri tebe,“ povedala kamarátke Melissa, podala jej malý darček a objala ju.

Cestou domov začala plakať. „Vedela som, že to bolo na dlhý čas moje posledné objatie,“ povedala 37-ročná učiteľka jogy a bývalá zdravotná sestra.

Melissa vraví, že bez dotykov sú jej nervy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie