Denník N

Matovičova vláda získala dôveru, v parlamente ju podporilo 93 poslancov, 48 bolo proti

Foto - TASR
Foto – TASR

Národná rada rokovala o programovom vyhlásení novej vlády od 20. apríla, v rozprave vystúpili desiatky poslancov.

Vláda Igora Matoviča získala dôveru parlamentu. Jej programové vyhlásenie podporilo 93 poslancov, 48 bolo proti, nikto sa nezdržal.

Na získanie dôvery potrebovala vláda väčšinu prítomných poslancov parlamentu, ktorých bolo 141. Vláde teda stačilo 71 hlasov. V tom je rozdiel oproti prípadu, ak by sa chcela opozícia v budúcnosti pokúsiť vládu povaliť vyslovením nedôvery: bude už potrebovať väčšinu všetkých poslancov, teda 76 zákonodarcov bez ohľadu na to, koľko sa ich rokovania zúčastní.

Poslanecké kluby štyroch vládnych strán majú v parlamente 95 poslancov. Za programové vyhlásenie a dôveru vláde omylom hlasoval aj opozičný poslanec Vladimír Faič zo Smeru. „Je posledný, u ktorého by si niekto myslel, že urobil niečo úmyselne. Je to ľudský omyl, ktoré sa v takýchto situáciách stávajú,“ vysvetlil krátko po hlasovaní predseda Smeru Robert Fico.

Nehlasovali ani dve koaličné poslankyne: Jana Cigániková (SaS), ktorá to vopred avizovala, a Alexandra Pivková (Za ľudí). Chýbala aj Mária Šofranko (OĽaNO), ktorá je dlhodobo práceneschopná.

Pred hlasovaním predstúpil pred parlament s krátkym prejavom premiér Igor Matovič (OĽaNO). Poslanci Smeru počas jeho príhovoru opustili sálu. Urobili to aj v pondelok 20. apríla, keď Matovič vládny program Národnej rade predkladal.

Matovič sa prihovoril aj ku kolegom z koalície. „Skúsme prežiť túto skúšku tým, že si nebudeme podrážať nohy. Spochybňuje to v ľuďoch pocit, že kroky, ktoré robíme, sú dôležité,“ povedal.

Predseda NR SR Boris Kollár a premiér Igor Matovič. Foto – TASR

Koalícii nechýbal iba Cigánikovej hlas

Už pred niekoľkými dňami avizovala poslankyňa SaS Jana Cigániková, že za programové vyhlásenie hlasovať nebude. Dôvodom bolo, že nesúhlasí s možnosťou zrušenia systému viacerých zdravotných poisťovní, ktorá sa dostala do programového vyhlásenia vlády.

„Nie som nadšená, nie je mi to príjemné, ale do politiky som išla presadzovať veci, ktorým verím. Nezahodím všetko, čo som sa za posledné štyri roky o zdravotníctve naučila,“ vysvetlila svoje rozhodnutie Cigániková, ktorá je aj šéfka zdravotníckeho výboru.

Poslankyňa Za ľudí Alexandra Pivková je primátorka Lučenca, ktorá mala v čase hlasovania o dôvere vláde mestské zastupiteľstvo. V parlamente teda nebola.

Koalícii dlhodobo chýba aj volebná líderka OĽaNO Mária Šofranko, ktorá je dlhšie práceneschopná po operácii chrbtice. Do parlamentu zatiaľ ani nenastúpila, pred nedávnom avizovala, že sa chce poslaneckého mandátu ujať v máji.

„Držím palce Richardovi Sulíkovi, aby nastavil mod fungovania v rámci svojej strany, či aj poslaneckého klubu, alebo aj mimo neho,“ komentoval Cigánikovej rozhodnutie minulý týždeň premiér Matovič.

„Zároveň jedným dychom dodávam, že tlaky záujmových skupín rozobrať jednotlivé poslanecké kluby, akýmkoľvek spôsobom rozhádzať jednotu poslaneckých klubov a tejto vlády, sú obrovské. Mafia sa veľmi obáva, že splníme, čo máme v programovom vyhlásení, takže bude robiť čokoľvek.“

Hlasovania o dôvere vláde sa nezúčastnil líder ĽSNS Marian Kotleba. Chýbali aj poslanci Štefan Kuffa a jeho syn Filip Kuffa, Tomáš Taraba a Miroslav Urban (klub ĽSNS). Chýbal aj Ján Ferenčák zo Smeru.

Poslankyňa Jana Cigániková (SaS) v parlamente. Foto – TASR

Rozprava sa začala konfliktom so Smerom

Programové vyhlásenie vlády schválil kabinet Igora Matoviča v nedeľu 19. apríla, do parlamentu ho premiér predložil deň nato. Už jeho úvodné vystúpenie prinieslo konflikt s opozičným Smerom, ktorého poslanci počas jeho prejavu opustili parlamentnú sálu.

Premiér za to Smer kritizoval. „Mrzí ma a zároveň je to príznačné, keď musím z tohto miesta hneď na úvod konštatovať, že poslanci za stranu Kotlebovci-ĽSNS majú z tohto pohľadu omnoho viac politickej kultúry ako tí starí bardi, ktorí opustili túto rokovaciu sálu.“

Predseda Smeru Robert Fico odchod svojich poslancov z parlamentnej sály počas prejavu premiéra vysvetlil tým, že programové vyhlásenie kriminalizuje jeho stranu. „Ak si prečítate prvú stranu vyhlásenia vlády, sú tam veci, ktoré nemôžeme akceptovať,“ povedal.

„V úvode tohto vyhlásenia sa totiž hovorí, že sme zneužívali orgány činné v trestnom konaní, prenasledovali nevinných alebo nepohodlných ľudí. Ak má Igor Matovič na mysli sám seba, lebo je daňový podvodník, ak má na mysli Andreja Kisku, ktorý je daňový, pozemkový, volebný podvodník, tak sme spokojní, lebo títo ľudia mali problém so zákonom. Ale odmietam obraz, že orgány činné v trestnom konaní tu robili perzekúciu na ľuďoch.“

Následne Robert Fico položil otázku, ktorá vyvolala posmech mnohých satirických stránok: „Sa pýtam, Igora Matoviča aj ďalších, nech nám teda povie za posledné roky akýkoľvek škandál, ktorý je spojený so stranou Smer. Takýto škandál v žiadnom prípade nenájde.“

Deň nato NAKA zadržala jeho kamaráta, nominanta Smeru na poste predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru.

Smer okrem toho počas rozpravy kritizoval, že vládny program je málo konkrétny. Poslanec strany Ľubomír Vážny, ktorý naďalej vedie Sociálnu poisťovňu, preto navrhol uznesenie, podľa ktorého by vláda mala doplniť programové vyhlásenie o „časový a vecný harmonogram konkrétnych cieľov“.

Poslanec Ondrej Dostál (klub SaS) Vážneho nápad komentoval slovami, že počas vlád Smeru od kabinetu takýto harmonogram nežiadal. „Nikdy mu nenapadlo úkolovať vládu, aby svoje programové vyhlásenie rozpísala na časový a vecný harmonogram konkrétnych cieľov, ktoré budú v uvedenom období zrealizované, vrátane ich finančného zabezpečenia. Takýto skvelý nápad dostal až teraz ako opozičný poslanec. Vážne žarty toto.“

Ľuboš Blaha. Foto – TASR

Kotleba opäť neprešiel, mal aj vládne hlasy

Pre pozorovateľa, ktorý videl činnosť poslancov Smeru počas minulých volebných období, bolo zaujímavé sledovať, akí aktívni v rozprave boli. V čase, keď bola Ficova strana vládnou, poslanci Smeru rozpravy často úplne ignorovali.

Väčšie prestrelky vznikali pri vystúpeniach poslancov Kotlebovej ĽSNS či Ľuboša Blahu zo Smeru, opozičných poslancov zasa dráždili faktické poznámky Jozefa Pročka (OĽaNO). Istú nevôľu vyvolal aj nápad poslanca Erika Ňarjaša (OĽaNO), ktorý počas rozpravy v utorok 28. apríla opozíciu vyzval, aby dlhou rozpravou nezdržovala vládu od boja s pandémiou a vybrala si spomedzi seba len zopár rečníkov, ktorí by zhrnuli výhrady opozičných strán k programovému vyhláseniu vlády.

Parlament rokoval o vládnom programe na svojej šiestej schôdzi od volieb. Poslanci zasadajú častejšie, ako je na začiatku volebného obdobia obvyklé, kvôli vládnym zákonom, ktoré riešia koronakrízu. Počas šiestej schôdze poslanci volili aj zástupcov parlamentu v súdnej rade.

Koalícia si v programovom vyhlásení dala záväzok, že vláda a parlament by do súdnej rady mali nominovať osobnosti, ktoré nepochádzajú spomedzi sudcov. Líder Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár napriek tomu navrhol do rady sudkyňu Najvyššieho súdu Alenu Svetlovskú. Parlament ju zvolil vďaka hlasom ĽSNS.

Okrem toho parlament po šiestykrát volil predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktorý podľa povolebných dohôd pripadol ĽSNS. Väčšina vládnej koalície však odmietla do tejto funkcie zvoliť predsedu strany Mariana Kotlebu.

Keďže výbor bol bez predsedu od volieb nefunkčný, v stredu 28. apríla väčšina koaličných poslancov nakoniec zvolila za dočasného predsedu Radovana Slobodu z SaS. Sloboda pred voľbou avizoval, že sa postu predsedu výboru vzdá po sfunkčnení výboru a jeho vedenie prenechá podpredsedom.

Marian Kotleba však v tejto voľbe získal viac hlasov, ako má opozičný Smer a ĽSNS. V parlamente majú dokopy 55 poslancov, Kotleba získal 58. Aj keď je voľba šéfa výboru tajná, predseda Sme rodina Boris Kollár viackrát naznačil, že jeho poslanci za Kotlebu hlasovali, lebo rešpektujú povolebné dohody bez ohľadu na to, koho ĽSNS nominovala.

Hlasovania o dôvere vládam v histórii

Vláda SR Jozefa Moravčíka od 15. marca 1994 do 13. decembra 1994

12. apríla 1994 – Parlament prijal programové vyhlásenie vlády SR, ktorú viedol premiér Jozef Moravčík. Zo 119 prítomných poslancov s dokumentom súhlasilo 80, 33 bolo proti a 6 sa hlasovania zdržalo.

Vláda SR Vladimíra Mečiara od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998

20. januára 1995 – Národná rada SR po dvojdňovom prerokúvaní schválila programové vyhlásenie vlády SR, ktoré poslancom predložil kabinet premiéra Vladimíra Mečiara. Pri hlasovaní sa prezentovalo 139 poslancov. Za program vlády hlasovalo 83 členov zákonodarného zboru, proti 44, 11 poslancov sa zdržalo a jeden nehlasoval.

Vláda SR Mikuláša Dzurindu od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002

2. decembra 1998 – NR SR prijala programové vyhlásenie vlády SR predložené premiérom Mikulášom Dzurindom. V uznesení parlament zároveň vyslovil dôveru vláde SR. Prezentovalo sa 138 poslancov, z nich 88 podporilo vyhlásenie vládneho kabinetu, proti bolo 50 členov zákonodarného zboru.

Vláda SR Mikuláša Dzurindu od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006

14. novembra 2002 – NR SR schválila programové vyhlásenie vlády SR. Na hlasovaní sa zúčastnilo 141 poslancov, dôveru vládnemu kabinetu deklarovalo 78 a 63 hlasovalo proti programu vlády SR.

Vláda SR Roberta Fica od 4. júla 2006 do 8. júla 2010

4. augusta 2006 – NR SR schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vláde. Uznesenie podporilo 80 poslancov zo 135 zákonodarcov, proti bolo 55 poslancov. Programové vyhlásenie a dôveru vláde podporili všetci prítomní koaliční poslanci Smeru-SD, ĽS-HZDS a SNS.

Vláda SR Ivety Radičovej od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012

10. augusta 2010 – Poslanci NR SR schválili programové vyhlásenie vlády SR, čím zároveň vyslovili dôveru kabinetu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Vládny program podporilo v piaty deň tretej schôdze NR SR 79 zákonodarcov zo 145 prítomných. Súhlas s dokumentom vyjadrili všetci prítomní koaliční poslanci, z ktorých na hlasovaní nechýbal ani jeden. Oba opozičné tábory hlasovali proti.

Vláda SR Roberta Fica od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016

15. mája 2012 – Vláda Roberta Fica (Smer-SD) splnila ústavnú podmienku, keď na pôde NR SR získala dôveru poslancov. Za programové vyhlásenie vlády, a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 82 členov snemovne zo 145 prítomných.

 Vláda SR Roberta Fica od 23. marca 2016 do 22. marca 2018

26. apríla 2016 – Tretia vláda Roberta Fica (Smer-SD) získala dôveru poslancov NR SR. Za programové vyhlásenie vlády, a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 79 členov snemovne zo 142 prítomných. Proti hlasovalo 61 poslancov, dvaja sa zdržali.

Vláda SR Petra Pellegriniho od 22. marca 2018 do 21. marca 2020

26. marca 2018 – Vláda Petra Pellegriniho (Smer-SD) získala dôveru poslancov NR SR. Za jej programové vyhlásenie, a teda aj za dôveru kabinetu, hlasovalo 81 členov snemovne zo 144 prítomných. Nová vláda schválila svoj program v rovnaký deň (22. 3.), ako ju prezident Andrej Kiska vymenoval. Išlo o takmer totožný dokument, aký v roku 2016 prijala tretia vláda Roberta Fica.

(tasr)

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hegerova vláda

Slovensko

Teraz najčítanejšie