Za maturitu 2020 sa netreba hanbiť, hoci študentom môže chýbať ten záťažový test, vraví šéfka ústavu testovaní
Tento rok nebudú študenti maturovať klasicky, namiesto ústnej maturity im len spriemerujú známky za štyri roky. Podľa riaditeľky meracieho ústavu NÚCEM Romany Kanovskej je to počas koronakrízy dobré riešenie.
Študentom však bude chýbať objektívna spätná väzba. Známku im určí len ich vlastná škola, pričom pri klasickej maturite ich vždy hodnotí aj učiteľ z inej školy, vraví Kanovská. Pomohlo by podľa nej, ak by študenti dostali k výslednej známke aj slovný komentár.
Hovorí aj o tom,
- že ten, kto je nespokojný s priemerom známok, môže požiadať o ústne preskúšanie,
- čo zrušenie maturít spôsobí odborným školám,
- ako si môžu maturitu prispôsobiť konzervatóriá,
- a že si maturantov budú musieť preveriť vysoké školy a zamestnávatelia.
Na stránke Zomri sa objavil vtip – na pohovore sa zamestnávateľ pýta uchádzača: „V ktorom roku ste maturovali? 2020? Ďakujeme pekne, ozveme sa vám neskôr.“ Bude to tak?
To je skôr karikatúra, ale určite zostanú maturity z roku 2020 v povedomí ako veľmi špecifické. Z hľadiska uplatnenia absolventov na trhu práce sa rozdiely nebudú významne prejavovať. Neplatí, že maturanti, ktorí tento rok ukončia s administratívnou maturitou, by boli menej schopní zamestnanci alebo mali horšie zručnosti. To určite nie.
Nebude im chýbať klasická maturita?
Istou nevýhodou pre týchto maturantov môže byť, že si neprejdú tou spoločenskou udalosťou, ktorou maturita je. Nezažijú to napätie a nevyskúšajú si, aké to je zvládnuť túto záťažovú situáciu. Takisto nedostanú ani objektívnu spätnú väzbu.
Ako to myslíte?
Nedostanú hodnotenie od komisie, na akej úrovni uspeli. Aj napriek tomu spätnú väzbu budú mať, len neskôr – či už v zamestnaní, alebo na vysokej škole na prijímačkách či bakalárkach. Nezažijú to prirodzené spoločenské a intelektuálne ukončenie štúdia na strednej škole. To bude možno jediný hendikep.
Pri maturite študenti počujú od komisie komentár k svojej známke. Mali by školy pridať takýto slovný komentár aj k tej spriemerovanej známke?
To by bolo veľmi užitočné, keby učitelia pridali aj hodnotenie práce študenta z nadhľadu, za celé obdobie strednej školy. Ak by to bolo možné, takéto hodnotenie by nemalo byť zaťažené subjektívnym pohľadom, ale zložené z pohľadov viacerých učiteľov. Ak sa totiž ich maturita ukončí len číselným hodnotením, objektívna spätná väzba im bude chýbať.
Prečo je pre študentov dôležité, aby si zažili významnosť maturitnej skúšky?
Už keď študent nastupuje na strednú školu, každá škola mu deklaruje svoj profil absolventa – teda na čo ho pripravuje a aké zručnosti uňho bude rozvíjať. V rámci krajín OECD majú naše školy pomerne vysokú autonómiu v tom, ako sa budú profilovať – či viac akademicky, alebo s prepojením na prax. Maturitná skúška je potom hodnotením aj samotnej školy, či absolvent tento profil nadobudol a na akej úrovni a či naplnil poslanie školy.
Maturitná skúška je dôležitá aj preto, že sa uskutočňuje objektívne. Napríklad predseda maturitnej komisie je vždy z inej školy a dohliada na to, aby sa nestalo, že sa škola dohodne so žiakom vopred a skúška je len formalita. To už neplatí. Nehovoriac ešte o externej maturite (písomné maturity – pozn. red.), ktorá je vyhodnocovaná nezávisle.
Maturita je teda skôr spätná väzba pre študenta a školu a už menej pre zamestnávateľov a vysoké školy?
Je to dôležité najmä pri školách, ktoré majú v profile uvedené, že ich absolventi sú pripravení na trh práce. Ide najmä o stredné odborné školy. Tie si do maturitných komisií pozývajú aj zástupcov zamestnávateľov. Často je napríklad pri duálnom vzdelávaní maturitná skúška už ústnym pohovorom do praxe, kde si zamestnávateľ vyberá najkvalitnejších a zamestnáva ich. Na stredných priemyslových školách to veľmi dobre funguje.
Podľa usmernení sa teraz v komisiách nemôžu na skúškach zúčastniť zamestnávatelia.
Áno, tento rok bude maturitná skúška ukrátená o sociálny kontakt medzi školou, zamestnávateľom a žiakom. Dodám len, že tento rozmer mi chýba aj v prípade akademicky orientovaných škôl, napríklad gymnázií. Tam v predmetových komisiách nie sú pedagógovia z vysokých škôl, je to bez prepojenia na univerzity. Možno aj to by sa v budúcnosti mohlo nastaviť – aby bola maturita bližšie k univerzitnému prostrediu.
Sú tu však študenti, pre ktorých bude maturita či iné typy skúšok jediný „papier“, po skončení školy si hľadajú prácu. Bude klasická maturita chýbať najmä im?
V prípade gymnázií, ktoré sú orientované viac akademicky, sa dá známka pomerne jednoducho vyhodnotiť administratívne. V prípade odborných škôl bude problém študenta vyhodnotiť. Práve v druhom polroku 4. ročníka sa žiaci pripravovali na obhajoby praktickej časti maturitnej skúšky.
Maturitná práca je vždy konzultovaná s odborníkom z praxe. Keďže pre vírus bol kontakt zamedzený, u niektorých prebiehala elektronicky, u niektorých však možno bola obmedzená a mohlo to byť na škodu pre kvalitný výstup. Ak je súčasťou maturity overovanie talentu, zručnosti alebo praktického výstupu a bol prerušený proces práce so školiteľom, môže to byť znevýhodnením.
Čo s tým?
Verím tomu, že školy nájdu spôsob, ako aj v týchto podmienkach oceniť motiváciu žiaka. A hodnotiť ho tak, aby neprihliadali príliš na výsledný produkt, ak ho žiak nemal možnosti kvalitne dokončiť. Školy sa majú snažiť, aby nepoškodili študenta, a viac zohľadniť jeho dlhodobú prácu. Ale áno, odborné školy a konzervatóriá to majú komplikovanejšie.
Môžu si školy overiť v niektorých prípadoch aj praktickú časť skúšky u žiakov, pri ktorých sa to nedá inak?
Áno, vždy je ponechaná možnosť urobiť skúšku aj prezenčne alebo online spôsobom. Medzi konzervatóriami a žiakmi určite prebiehajú úzke diskusie, v školstve totiž vznikajú rôzne špecifické situácie. Napríklad pri hre na dychové nástroje, kde nechce škola študentov ohroziť.
Sú známky dostatočne kvalitným výsledným ohodnotením študenta?
Aj pri štandardnej maturitnej skúške sa prihliada na výsledky študenta – celková známka zohľadňuje aj to, aké mal žiak známky počas rokov. Nemôže sa stať, že študent dostane na maturitách päťku, keď mal po celý čas jednotky či dvojky. Skôr by to znamenalo, že zlyhal z psychologických dôvodov a v ten deň nebol v pohode.
Špecifikom maturitnej skúšky je to, že nezávislá odborná komisia s predsedom z inej školy sa snaží objektívne posúdiť kľúčové kompetencie študenta. Aby celkové hodnotenie nebolo len subjektívnym pohľadom školy, ktorý môže byť skreslený.
Maturanta teda teraz hodnotí iba vlastná škola, čo môže byť neobjektívne. Odborníci dlho kritizujú bežné známky v školách, ktoré nemajú jasne určené hranice – teda dvojka na jednej škole znamená niečo iné než dvojka na inej škole. Nebude to problém?
Áno, môže sa to prejaviť. Numericky môže byť hodnotenie na vysvedčení zaokrúhlené v poriadku, ale bude absentovať nezávislý rozhovor učiteľa z inej školy so žiakom. Mohol by mať iný pohľad ako členovia komisie zo školy a to by sa premietlo aj do celkového hodnotenia. Teraz sú výsledky naozaj len hodnotením školy a vo výslednom hodnotení bude chýbať pohľad externistu, ktorý by zhodnotil, či žiak objektívne kritériá spĺňa.
Vypadli najmä písomné maturity, ktoré sú pre všetkých rovnaké a posudzovali žiakov objektívnejšie. To nebude chýbať?
Práve pre tú objektívnosť bolo nemožné ich zrealizovať – na objektivitu dohliada veľmi veľa externých učiteľov a prebieha mobilita, ktorá by bola v čase koronakrízy obrovským rizikom. Je to testovanie, ktoré je nezávislé od hodnotenia školy, no v tomto roku tieto dáta nebudeme mať.
Bude to problém?
Verím, že budúci rok už budú plynulo prichádzať. Aby sme mohli ďalej vyhodnocovať pridanú hodnotu vo vzdelávaní, je to objektívny ukazovateľ toho, či sa škola zlepšuje alebo stagnuje. Ale absolútna priorita je zdravie žiakov a učiteľov a čo najmenej mobility. Jednoročný výpadok dát nevidím ako zásadný problém.
Budú si musieť vysoké školy a zamestnávatelia týchto absolventov ešte lepšie preveriť?
Áno, to je logická úvaha. Myslím, že aj vysoké školy sa pripravujú na to, že si budú musieť lepšie overiť vstupné kritériá uchádzačov – keď to bude možné. Či už špecifickými skúškami, alebo počas semestra. A, samozrejme, aj zamestnávatelia – aby sa nespoliehali len na online alebo administratívny kontakt, ale aby súčasťou výberového procesu bol aj osobný kontakt so žiakom.
Je spriemerovanie známok spravodlivé, ak o tom študenti celé štyri roky nevedeli? Netušili, že každá známka sa im ráta.
Samozrejme, nikto o tom vopred nevedel. Poznám veľa žiakov, ktorí časť štúdia flákajú a začnú sa profilovať v treťom či štvrtom ročníku, keď dostanú predstavu, čo ich zaujíma. Až vtedy sa začnú sústreďovať na predmet, ktorý ich baví. Ale v dôsledku ľahostajnosti sa mu prvé ročníky nevenovali a nemajú dobré výsledky. Je preto fér, že ak má žiak pocit, že by vedel maturitnú skúšku zvládnuť lepšie, môže požiadať o ústne preskúšanie.
Je možné tento rok maturitu nespraviť?
Je to možné, ak skončia so známkou nedostatočný z daného predmetu a neuzatvoria ho. Ak nesplnia základné náležitosti počas štúdia. Ale keďže je to priemer známok, znamenalo by to, že počas všetkých rokov nepreukazovali záujem o daný predmet, neuzatvoria školský rok a nedostanú maturitné vysvedčenie.
Nebude to však problém toho, že má obmedzený prístup k vzdelaniu pre koronakrízu?
Nie, priemer zabezpečuje, aby dôvodom neboli len zatvorené školy alebo nedostupnosť internetu.
Ako to bude pre maturantov, ktorí chcú ísť na zahraničnú vysokú školu? Ako budú maturitu uznávať školy v zahraničí?
Toto je stále vec diskusií na úrovní rokovaní ministrov školstva krajín Európskej únie. Chorvátske predsedníctvo sa aktuálne usiluje zmapovať, ako jednotlivé krajiny riešia maturitné skúšky. Sú krajiny, ktoré rátajú s tým, že v júni u nich prebehnú klasické maturity. Sú krajiny ako my, ktoré už maturitné skúšky zrušili a ponechali len administratívne ukončovanie. Bude v tom veľká rôznorodosť pre univerzity. Majú však stále možnosť, že si študentov preveria dodatočnými prijímacími testmi, keď už študentov prijmú.
Čiže študenti, ktorí chcú ísť na zahraničné školy, sa nemusia báť, že ich maturita nebude stačiť?
Určite sa to ešte vykryštalizuje a som presvedčená, že krajiny a univerzity si mapujú, aké sú podmienky v členských krajinách, a podľa toho si nastavia pravidlá prijímania uchádzačov.
Zaujímavý však je medzinárodný bilingválny program IB, teda The International Baccalaureate, ktorý má u nás napríklad gymnázium na Novohradskej. Tí už v apríli oznámili všetkým krajinám, že ukončovanie programu bude iba administratívne, zaokrúhľovaním známok. A že klasická maturita, ktorá prebieha pod dohľadom lektorov zo zahraničia, nemôže v žiadnom prípade prebehnúť.
Ministra školstva sa už niektorí žiaci pýtali, či by nemohli byť administratívne maturity aj budúci rok – že je to spravodlivejšie. Viete si to predstaviť?
Toto by nebolo celkom regulárne ukončovanie štúdia na stredných školách. Maturitná skúška nie je automaticky nárokovateľná. Je to niečo, čo musí študent urobiť navyše. A môže ju aj nespraviť. Je špecifická tým, že na výstup žiaka dohliada objektívna komisia. Maturitná skúška nerovná sa ukončenie štúdia na strednej škole. To by sme zamieňali študijné odbory a učebné odbory.
Prečo?
Ak niekto nechce vykonať extra maturitnú skúšku, môže štúdium ukončiť v rámci učebného odboru bez nej a získať výučný list. Ale maturita znamená niečo viac ako len úspešné ukončenie štúdia na strednej škole. Je to potvrdenie objektívnou autoritou, že študent zodpovedá štandardom, ktoré si škola nastavila.
Aj minister odpovedal podobne, ale dodal, že nejaké inovácie by si maturita predsa len zaslúžila. V čom by sa podľa vás mala zmeniť?
Zamestnávatelia hovoria o tom, že odborné vedomosti u študentov pre nich nie sú najdôležitejšie – dokážu ich naučiť a v zručnostiach vycvičiť. Zamestnávatelia zdôrazňujú potrebu mäkkých zručností – teda dobré prezentačné a komunikačné zručnosti, kritické myslenie, schopnosť zdokonaľovať sa a stále sa učiť, riešiť problémy nielen izolovane, ale aj v tíme. Alebo aj podnikateľské zručnosti, podnikavosť a prinášanie dobrých nápadov. Toto sú zručnosti, na ktoré práve tá akademická maturita na gymnáziách nekladie dôraz.
Čo s tým?
Rozvíjanie týchto zručností vidíme skôr v maturitách na odborných školách. Ja by som možno tie dobré nápady z odborných škôl dala viac do pozornosti aj gymnáziám. Napríklad aby mala väčší priestor na ústnej maturite obhajoba samostatného projektu. Alebo by študent mohol prezentovať na maturite portfólio prác, ktoré robí počas štúdia. Aby nebol dôraz len na akademické vedomosti, ako vidíme v maturitných zadaniach. Sú presýtené pojmami ako definuj, opíš, nájdi v texte. Väčší dôraz by mal byť kladený na prierezové kompetencie – sociálne, komunikačné –, aby bol absolvent pre zamestnávateľa zaujímavejší.
Ešte nie je jasné, ako budú prebiehať prijímacie skúšky na stredné školy. Ako by podľa vás mali vyzerať?
Myslím, že iba administratívne prijímanie by bolo problematické. Ak je to možné, bolo by najlepšie využiť čo najviac formu online preverenia. Ak by to nebolo možné, potom aj formu prezenčného overenia priamo v škole – u žiakov, ktorí nemajú možnosť využiť digitálne technológie.
Prečo by bolo problematické prijímanie len administratívne – na základe prospechu?
Pre chaos, ktorý by mohol nastať v septembri v prípadoch, keď si žiak zle vybral školu. So žiakom odchádza v septembri aj normatív a ekonomický chaos by bol veľmi zložitý a nepríjemný pre mnoho škôl.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
