Denník N

Na rovinu: predikcie šírenia vírusu pohoreli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Poľahčujúcich okolností k nezvládnutým predikciám je málo.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Branislav Bleha, Prírodovedecká fakulta UK
Boris Vaňo, Výskumné demografické centrum

Inštitút zdravotnej politiky zverejnil tretiu aktualizáciu predikcie počtu nakazených a akútnych prípadov COVID-19. Symbolicky, prešiel mesiac. Iba v priebehu jedného mesiaca sa predikcie posunuli od rádovo státisícov k piatim tisícom infikovaných.

V predchádzajúcich vyjadreniach sme sa k týmto prognózam vyjadrovali niekedy viac a niekedy menej kriticky. Okrem iného, že autorom prognóz nie je čo závidieť. Všetko, čo sa deje, je bezprecedentné a deje sa to v relatívne krátkom čase, v horizonte mesiacov.

Ako ospravedlnenie ešte môže slúžiť, že aj v niektorých iných krajinách boli publikované „uletené“ predikcie, ktorých sa politici chytili a prezentovali ich v médiách. Stalo sa to aj v Nemecku. Lenže viaceré boli oveľa triezvejšie.

Ku cti slovenským analytikom slúži aj to, že sa snažili na početnú kritiku aspoň reagovať, hoci v mnohom mnohých určite nepresvedčili.

My sa v komentári sústreďujeme iba na niektoré prognostické skutočnosti. Nejdeme sa opäť púšťať do už zmieňovaných metodologických nejasností, ktoré boli predmetom diskusií analytikov a odborníkov z akademického prostredia a niektorých ďalších inštitúcií.

Nič neospravedlní taký skok nadol

Pomerne chatrný zoznam uvedených ospravedlňujúcich skutočností sa tu končí a potvrdzujú sa niektoré skutočnosti publikované v predchádzajúcich komentároch či na koronapodcaste Denníka N, ale aj ďalšími odborníkmi a inštitúciami. Aktuálne publikovaná tretia predikcia je akýmsi posledným klincom do rakvy, po ktorom už nezostáva napísať iné ako jednoznačné – páni analytici, nezvládli ste to! Akokoľvek sa na výstupy posledného mesiaca pozeráme, akékoľvek „poľahčujúce“ okolnosti hľadáme.

Už bolo napísané, že sa v súvislosti s koronou často v médiách, ale aj predikciách prejavila „overreaction“, teda prehnaná, prílišná reakcia. Aká je miera tohto preháňania, ak zníženie počtu infikovaných v priebehu jedného mesiaca je zhruba stonásobné? To je jednoducho nonsens. Nedá sa to vysvetliť. Buď boli mimo misy predchádzajúce predikcie, alebo je tá súčasná.

Mimochodom, ak sa predchádzajúce predikcie snažili tváriť ako modely vychádzajúce z momentálnej reality a stavu poznania, čo také zásadné sa zmenilo? Aký zásadný bod zlomu nastal, že sa zrazu počet infikovaných v predikcii oddelenej troma týždňami zníži z necelých 200-tisíc na päťtisíc, čo je viac ako 30-násobne menej? Už pôvodné zníženie medzi prvou a druhou verziou (17. 3. a 31. 3.) bolo na hrane predikčných „noriem“. Lenže aspoň nešlo o pokles v stovkách a tisíckach percent a úroveň znalostí a množstvo dát boli nižšie.

Potom prišli tri aprílové týždne. Nič zásadné sa v rovine opatrení, správania osôb či mobility nezmenilo. Prečo sú teda čísla zrazu diametrálne odlišné?

Aj o tom sme písali. Komplikovaný model s mnohými premennými nemusí znamenať prognostickú úspešnosť. Napríklad v demografii v predikcii plodnosti môžeme model „šperkovať“ a predikovať, či ženy budú najčastejšie rodiť vo veku 30 alebo 32 rokov, ale kľúčové je, či správne odhadneme maximálny počet detí v priemere narodených jednej žene. Viete si predstaviť, že by sme každé tri-štyri roky vo svojich prognózach menili tieto hodnoty z 1,8 na 3 alebo z 1,8 na 0,98, čo je aktuálny spodný extrém v krajine OECD (Južná Kórea)? Počty narodených by lietali hádam niekde medzi 30- a 130-tisíc ročne. To by sa plánovali škôlky.

Iste, pôrodnosť je vo svojej podstate úplne iný proces s úplne inou zotrvačnosťou, napriek tomu si ani pre časový horizont 2060 – 2080 nedovolíme takéto predikčné „prešmyky“. Jednoducho by to nebolo hodnoverné. Kým sa „odvážime“ na nejaké korekcie v intenciách posunu o 0,1 – 0,2 dieťaťa v prepočte na jednu ženu, tak tomu predchádzajú tvrdé, dlhotrvajúce analýzy a debaty.

Áno, napríklad prognózy zahraničnej migrácie publikované tesne pred ekonomickou krízou zlyhali, ale tam bol objektívny bod zlomu zrejmý. V predikcii COVID-19 sa však realita v apríli nijako zásadne nezmenila. Žiadna štúdia zásadne neposunula poznanie o súvise oteplenia a šírenia sa vírusu jedným či druhým smerom. Žiadna štúdia zásadne nezmenila poznanie o jeho infekčnosti – a tak ďalej. Jednoducho sa len s R0 ako hlavným parametrom asi pracovalo tak trochu príliš, diplomaticky povedané, vágne. Držať ho staticky na 1,65 pre celé obdobie predikcie je principiálne nesprávne. Mnoho štúdií ukázalo, že je to dynamická veličina, a aspoň pokus o jej dynamickú predikciu preto mal byť vykonaný.

Mimochodom, v reakcii na kritiku, ktorú IZP zverejnil 6. apríla, sa píše: „Predpokladáme, že R0 v súčasnosti môže byť aj na nižšej úrovni, každý deň hodnotu prepočítavame, validujeme a aktualizujeme model, aby mala vláda a štáb vždy najaktuálnejšie predpoklady.“ Akosi o tých aktualizáciách nebolo nič v posledných týždňoch počuť (ok, možno „plebs“ mal pár týždňov zostať v panike) a hlavne, pár riadkov nad touto vetou v texte analytici obhajujú statický prístup tým, že „nevieme a nemôžeme preto rátať s tým, že sa to bude samo časom znižovať“. Dosť protichodné tvrdenia.

Aby sme neboli iba pri infikovaných. Ťažké prípady, ľudia napojení na pľúcnu ventiláciu. Dňa 23. apríla bol v médiách údaj o jednom napojenom na umelú ventiláciu a ôsmich osobách na JIS. Tešíme sa z toho, ale čo si pomyslieť o odhade, že v týchto dňoch sme už mali mať stovky hospitalizácií a desiatky ľudí na pľúcnej ventilácii a o tri týždne už tisíce hospitalizácií a 500 až 600 ľudí na pľúcnej ventilácii.

V druhej prognóze sa písalo o tom, že už 4. apríla na základe dát od operátorov bude pripravené ďalšie spresnenie. Neprišlo, a ak áno, tak nebolo zverejnené. Tiež by bolo zaujímavé vedieť, prečo sa táto aktuálna prognóza zverejnila až dnes, hoci je už v niektorých médiách prezentovaná dva dni. Veď predošlé boli prezentované s veľkou pompou.

Nie je 5-tisíc trochu málo?

Čo je najzaujímavejšie, analytici vysoké počty pôvodne zdôvodňovali aj tým, že ide o celkový počet nakazených, ktorých ani všetkých nezachytíme. Paradoxne, tých 5-tisíc sa teraz javí ako nízke číslo. Nezachytili analytici štúdie, ktoré odhadujú reálne množstvá nakazených vzhľadom na počet zachytených? Bez ohľadu na to, ako veľmi sa líšia odhadované pomery medzi počtom infikovaných a počtom zistených naprieč krajinami. Veď 3- až 5-tisíc nakazených možno máme už v tejto chvíli. A to je 5-tisícový scenár údajne tým menej optimistickým z dvoch pripravených.

Údaje o veľkosti infikovanej populácie sa líšia, a preto treba počkať na údaje z reprezentatívnych zisťovaní, ktoré robili niektoré krajiny (Rakúsko, Česko) a ktoré môžu vniesť viac svetla do tejto problematiky. Aj bez takýchto dát však možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že počet infikovaných na Slovensku je vyšší ako 5-tisíc.

Teraz malá, ale dôležitá vsuvka. Keď sme chystali tento komentár, vychádzali sme z medializovaných informácií – z podcastu Aktuality.sk, kde hovoril priamo riaditeľ IZP. Žiaden scenár s 30-tisíc nakazenými však vôbec nebol spomenutý. Riaditeľ IZP hovoril o 5-tisíc alebo ešte menej nakazených. Čo si máme myslieť o tom, že sa zrazu dnes objavuje aj tretí scenár? Predstavte si, že spracujete tri relevantné scenáre, ale jeden z nich zo záhadných dôvodov najprv vôbec nespomeniete.

Napriek vysokému počtu testov sa testujú najmä rizikové skupiny a osoby s príznakmi. Osoby s ľahkým priebehom, ktorých je väčšina, medzi testovanými nie sú. Paradoxne, sám riaditeľ IZP aktuálne tvrdí, že na mieste nie je veľký optimizmus, je tu eventualita druhej, tretej vlny, ale aj tak komunikuje iba o dvoch v podstate „superoptimistických“ scenároch, akoby už mohlo byť len dobre a lepšie.

Vyznieva to o to podivnejšie, že v reakcii na kritiku pred pár týždňami sa od autorov z IZP objavilo, že prvá predikcia bola skôr „stres-testom“ systému. Lenže pozor, prognóza, ktorú počúval celý národ, nebola prezentovaná ako stres-test. Boli predstavené tri varianty, pričom ten dolný (aj ten prehnaný) bol prezentovaný na základe predikovanej nízkej mobility. Kto v tej chvíli mal študovať a chápať, že ešte aj ten dolný variant je iba stres-testom? Krízový štáb ju mal chápať inak a obyvateľov mala iba dostatočne „vystrašiť“ a prinútiť k disciplíne? Či ako to chápať? Prognóza, na ktorú upiera oči päť a pol milióna ľudí, musí byť predstavená jasne. Prvé, čo učíme na predmete demografické projekcie a prognózy, je jasné rozlíšenie medzi projekciami (hypotetickými simuláciami) a prognózami. Používateľovi to musí byť jasne vysvetlené hneď, nie pri tretej revízii.

Pokračujme však. O dva týždne po prvej predikcii prišla prvá revízia. Očakávali sme, že sa objaví niečo ako predikčný interval alebo že aspoň bude jasne povedané, čo je horná a čo spodná projekčná hranica. Opäť však boli ukázané iba tri úplne nereálne modely (vysoká, stredná, nízka mobilita) a akýsi najnižší model, ktorý by mal byť najbližšie realite (ako sa ukázalo, bol od nej podľa aktuálneho pohľadu samotných analytikov veru poriadne ďaleko).

Ak už aj z nejakého dôvodu nemohol byť využitý takzvaný stochastický (probabilistic) prístup s určením rôzne širokých predikčných intervalov (čím širší, tým vyššia percentuálna spoľahlivosť predikcie a naopak), tak mal byť modelovaný aj nejaký optimistický scenár. A čo je rovnako dôležité, bolo nelogické, že scenár vychádzajúci z opatrení, ktoré tu reálne sú, nie je v pomyselnom strede, v prognostike sa aj preto označuje ako medium, hoci to nemusí byť presný stred. Veď reálne podmienky, ktoré vieme ovplyvniť a ovplyvňujeme, majú byť východiskom reálneho scenára.

Akoby analytici povedali, pravdepodobne bude dosť zle (zhruba 170-tisíc nakazených) alebo ešte horšie (až milióny). Opačným smerom ani neuvažujte. To bola chyba a ukázalo sa to práve teraz.

Prognóza vyslala veľmi negatívny (a nepresný) signál. Možno pomohla noseniu rúšok, disciplíne (hm, ale spomeňme si na utorok pred Veľkou nocou), určite poriadne negatívne zamávala psychikou občanov, ale najmä sa o ňu následne opierali aj argumenty pri zavádzaní prísnych opatrení, pri ich veľmi pomalom uvoľňovaní, pri príprave nemocníc na tisíce pacientov (vrátane odsúvania iných zdravotných úkonov), pri nákupe a výrobe pľúcnych ventilátorov.

Iste, vždy je lepšie, keď to dopadne lepšie, ako „sa čakalo“. Ale takto to nemôže fungovať. Všetky spomínané opatrenia majú závažné dôsledky na celé fungovanie štátu, predovšetkým na ekonomiku a fyzické aj psychické zdravie obyvateľstva. Rozhodovacia sféra nemôže dostávať „hausnumerá“. Bez ohľadu na náročnosť predikcií.

Predstavte si, že by sme pred 20 rokmi predikovali, že na Slovensku budú tri milióny dôchodcov a potom to v ďalšej prognóze dementovali, ale reforma by už bola postavená na pôvodnom čísle. Asi by nám nikto nezhltol výhovorku v štýle „no veď buďte radi…“

Nie sme jediní, kto to kritizuje (napríklad aj mocnedata.sk), a stojíme si za tým, že reálny alias najpravdepodobnejší scenár a pozitívny scenár mali byť súčasťou predikcie. Ináč je to výpoveď o budúcnosti ohnutá iba jedným smerom. Autori na kritiku napísali „radšej sa pripravme aj na horšiu situáciu a nachystajme kapacity, ako by sme mali zostať nepripravení“. To je v poriadku, ale v predikcii bola zobrazená len čierna a ešte černejšia budúcnosť. A ako sa ukazuje, aj tá čierna bola príliš čierna.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie