Denník N

Jasné, že sú chvíle, keď to ľutujem, priznávajú ľudia, čo sa vzdali vlastnej kariéry z rodinných dôvodov

Ilustračné foto - Flickr.com/Jeremy Segrott
Ilustračné foto – Flickr.com/Jeremy Segrott

Ako zladiť kariéry, vzťah a deti, aby jeden z partnerov nemal pocit, že sa musel obetovať?

Bolo to logické, praktické, z dlhodobého hľadiska najrozumnejšie riešenie a bolo to tak dobré aj pre deti. Tak opisujú traja ľudia, s ktorými sme hovorili, rozhodnutie vzdať sa svojej kariéry a v dvoch prípadoch aj domova a umožniť svojmu partnerovi či partnerke, aby sa naplno pracovne realizovali.

To však neznamená, že to nikdy neoľutovali alebo že sa bezmedzne a celkom nesebecky zmierili s tým, že budú „len“ podporovateľmi a podporovateľkami či tými, čo vytvárajú domácu pohodu a zázemie. Všetci traja boli úspešní v tom, čo kedysi robili, a svoju prácu mali radi.

Americká behavoriálna psychologička z Harvardu Jennifer Petriglieriová robila hĺbkové rozhovory s pármi z rôznych pracovných aj geografických oblastí a zistila, že rozhodnutie dať do úzadia svoje ambície začal ten/tá, čo sa „obetoval/a“, ľutovať už po deviatich mesiacoch.

V prípade, že to sprevádzalo aj sťahovanie sa za prácou jedného z partnerov, prišlo k rozčarovaniu ešte skôr. A citeľnejšie to bolo, ak išlo o krajiny, ktoré patrili do iného kultúrneho či ekonomického „podnebia“.

Peniaze všetko nezaplatia

36-ročný David je učiteľ, jeho o desať rokov starší partner je plastický chirurg. „Keď dostal ponuku zo súkromnej kliniky v jednej škandinávskej krajine, nedebatovali sme či, ale kedy. Pre môjho partnera to bola záležitosť prestíže, profesionálneho rastu a nepochybne aj niekoľkonásobne vyššieho finančného ohodnotenia. Vyzeralo to jednoducho: pokojne sa môžem

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie