Denník N

Európa, v akej som ešte nežil

Prívrženci Syrizy oslavujú výsledok referenda v uliciach Solúna. Foto – Andrej Bán
Prívrženci Syrizy oslavujú výsledok referenda v uliciach Solúna. Foto – Andrej Bán

Píšem otvorený list spoluobčanom. Svedectvo o Ukrajine, o Grécku, o utečencoch naprieč Balkánom. A tiež o Slovensku.

Autor je reportérom časopisu .týždeň

Viem, je bezstarostné leto, obdobie festivalov a dovoleniek. Patrí sa oddychovať, zaslúžime si to. Vopred sa vám ospravedlňujem za znepokojujúce slová a vety, ktoré napíšem. Sú ľudia, celkom blízko našej krajiny, teraz a tu, ktorí by si tiež radi užívali leta, no z rôznych príčin – najčastejšie vinou vojny – zažívajú nepohodu a sú radi, že žijú.

To im nateraz stačí. Mnohí z nich sú na pokraji síl a ocenili by aj maličkosti, fľašu vody alebo kus jedla, ktoré im tu, u nás v Európe, akosi nemá kto podať. Stretol som ich pred pár dňami. A porozprávam vám ich príbehy.

Dočerta s Gréckom!

Takmer tridsať rokov prinášam reportáže a fotografie z krízových oblastí sveta, no priznám sa, také leto ako teraz som ešte nezažil. Čosi sa deje, cítim to v kostiach. Čosi zlé. Voda stúpa, kruh sa uzatvára. A bytostne sa nás to týka, aj keď si to nepripúšťame.

V priebehu uplynulých týždňov som najazdil takmer deväťtisíc kilometrov autom po rozbitých cestách Donbasu na línii bojov na východnej Ukrajine, ale aj na cestách za afganskými, sýrskymi a inými utečencami naprieč Balkánom – od Grécka cez Macedónsko, Srbsko po Maďarsko. Zároveň som vďačný osudu a svojmu časopisu, že som mohol na severe Grécka sledovať osudy tejto krajiny v čase referenda a tesne po ňom, ktorý eufemisticky nazývame vrchol krízy.

Dočerta s Gréckom! Grécka dráma je už iba nekonečná a nedôstojná fraška, som o tom hlboko presvedčený. Skutočné drámy a tragédie sú príbehy utečencov z východu a juhu a príbehy ľudí v Donbase. Afgancov, Sýrčanov, Ukrajincov, Rusov, kohokoľvek. Príbehy ľudských bytostí, cítiacich a trpiacich, ako vravel Budha alebo dalajláma.

Prevažujúca neschopnosť sebareflexie (česť výnimkám) Grékov je pre mňa iba metafora príbehu zvyšku blahobytnej eurozóny. Hovoril som pri opakovaných cestách od vypuknutia krízy v roku 2009 do tejto inak sympatickej krajiny s desiatkami Grékov, a takmer všetci (česť výnimkám) sú presvedčení, že nevydierajú Európu, že si nežili dlhé roky nad pomery. A vôbec, že svet im ubližuje. Vinní sú predsa politici, nie ich voliči. Unavuje ma to a rozčuľuje.

Sami napospas osudu

Unavuje ma to a rozčuľuje o to viac, že iba na jednej lúke za gréckou dedinkou Evzoni na macedónskej hranici, vyše tisíc kilometrov z Bratislavy, som videl čosi apokalyptické. Dvakrát viac utečencov ako mali byť kvóty pre celé Slovensko, teda asi 1500 ľudských bytostí. Boli vysilení po putovaní tisícov kilometrov z domova.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Slon za Zemplíne, kniha od Andreja Bána v našom obchode

zobraziť

Teraz najčítanejšie