Slováci pomáhajú irackým kresťanom z Mar Ellia, pri úteku ich Islamský štát obral o všetko

Je ich asi sedemsto a minulý rok 6. augusta museli opustiť svoje domovy. Utiekli pred radikálnym hnutím Islamský štát. Hrozili im ďalšie perzekúcie, nútený prestup na islam a možno aj smrť. Kresťanskí utečenci odvtedy žijú v provizórnom tábore Mar Ellia v severoirackom meste Erbil.

Dohromady ide o zhruba sedemdesiat rodín a väčšina má malé deti – aj sedem či osem. Sú najmä z 50-tisícového mesta Karakoš neďaleko Mosulu, ktorý predtým obsadili radikáli.

Prišli aj o to, čo si zobrali narýchlo

Karakoš v tom čase ovládali kurdské milície. Keď večer 5. augusta milície ustúpili, ráno o piatej kresťania, ale aj veľa moslimov utieklo zo svojich domov. Zobrali, čo sa im zmestilo do áut, a narýchlo odišli k najväčšiemu kurdskému mestu Erbil. Milície im však nedovolili prejsť autami a museli ich nechať na hranici. Do bezpečia tak nakoniec prišli po vlastných.

S malými deťmi na rukách kráčali 20 kilometrov, a keď miesto, kde museli nechať naložené autá, obsadil Islamský štát, prišli úplne o všetko okrem toho, čo uniesli. Dramatickým útekom z domovov sa však trápenie ľudí z Karakoša neskončilo. Hoci Kurdi kresťanov tolerujú, nedokázali im poskytnúť ubytovanie a postarať sa o nich.

Ušli aj bohatší a vzdelaní

„Sú tu podnikatelia, majiteľ pumpy, obchodu, stavebníci, developeri. Niektorí hovoria po anglicky. Je medzi nimi veterinár, učiteľ francúzštiny, ktorý učil na Mosulskej univerzite, ale aj jednoduchí ľudia – robotníci, opravár výťahov,“ hovorí o obyvateľoch Mar Ellia aktivista a fotograf Anton Frič. Opisuje ich ako veľmi slušných ľudí.

V provizórnom tábore Mar Ellia, ale aj v iných bol Frič už tretíkrát a vrátil sa minulý týždeň. Snaží sa im pomáhať spolu so Slovenskou katolíckou charitou. Naposledy bol sprevádzať jej pracovníčku Annu Bartošovú. Tá na mieste zisťovala, čo utečenci potrebujú, aby pomoc zo Slovenska bola účinná.

Pomáhajú im najmä cez miestny biskupský úrad. Frič hovorí, že pomáhajú aj miestni – hlavne kresťania. Pekár im zadarmo zvykne nosiť chlieb, učiteľky prídu po pracovnom čase učiť deti utečencov a lekári im po ordinačných hodinách poskytujú zadarmo zdravotnú starostlivosť.

Pomáhajú aj veľké organizácie ako UNHCR, no sústreďujú sa skôr na iné komunity, keďže podľa Friča vidia, že kresťanom iní kresťania pomáhajú. Tábor Mar Ellia vedie chaldejský katolícky kňaz Douglas Bazi.

Prácu nájsť nedokážu

Komunita z Mar Ellia nedokáže bez pomoci prežiť. Takmer nikto nenašiel v Erbile prácu. Ľudia od Mosulu nevedia po kurdsky – ich materským jazykom je aramejčina, asýrčina, či arabčina. „Kurdčina je ťažký jazyk. Za rok sa ho naučiť nedokážu,“ vraví Frič.

Tábor však podľa neho nevyzerá biedne. Stany s rozlohou asi 30 štvorcových metrov určené pre osem ľudí vystriedala miestna obdoba unimobuniek. A tak „v porovnaní s niektorými inými tábormi je to päťhviezdičkový hotel“.

Majú tam ihrisko, knižnicu, pripojenie na internet, škôlku, školu z unimobuniek. Potrebujú ju, keďže asi 60 percent obyvateľov Mar Ellia má menej ako 18 rokov. Sú tam aj dvojtýždňové bábätká a prvé dieťa sa v tábore narodilo pred troma mesiacmi.

V Kurdistane je momentálne okolo 270-tisíc z 300-tisícovej irackej kresťanskej komunity a zo svojich domovov odchádzajú ďalší. Mnohí pokračujú do Turecka, či Libanonu a skúsia sa dostať do Európy, USA a iných krajín, kde sa chcú natrvalo usadiť.

Mnohí chcú ísť ďalej

Anna Bartošová zo Slovenskej katolíckej charity hovorí, že ich cieľom je, aby kresťania vo svojej irackej domovine zostali a dokázali tam dlhodobo a dôstojne žiť.

„Irak je kolíska kresťanstva a tým, že sú v ňom kresťania dlhodobo perzekvovaní, z krajiny stále utekajú. Majú už veľa príbuzných v zahraničí a mnohí nám sami hovorili, že ich životy sú len vojna, vojna a vojna, a neveria v lepšiu budúcnosť v Iraku.“

So zabezpečením základných potrieb vysídlených kresťanov, medzi ktoré patrí aj bývanie, pomáha aj nemecká kresťanská organizácia Kirche in Not, ktorá, okrem poskytovania maringotiek, pomáha s platením nájmu v domoch či bytoch.

Okrem Mar Ellia bola Bartošová v ďalších dvoch irackých kresťanských komunitách v Kirkúku a Sulaimaniyi, kde navštívila takmer desiatku utečeneckých táborov.

„V Iraku sme boli dohodnúť spoluprácu na konkrétnych projektoch, ktoré podporí Konferencia biskupov Slovenska.“ Vraví, že plánujú podporiť vzdelávacie a formačné projekty – detské jasle, škôlky, pastoračné centrá. Tie slúžia na stretávanie sa miestnej kresťanskej komunity a formovanie najmä mladej generácie kresťanov, ktorá je nevyhnutná na zachovanie kresťanstva v Iraku.

Pomôžu aj s projektmi zameranými na podporu univerzitných študentov, ktorí museli prerušiť štúdium na univerzite v Mosule. Týmto študentom chce Charita pomôcť dokončiť svoje štúdium na univerzitách v Kurdistane.

Pomoc aj na Slovensku

Medzi kresťanmi sú však aj takí, ktorí za posledných 20 rokov už utekali niekoľkokrát, a jediné, čo chcú, je sloboda a pokoj pre svoje rodiny. Práve pre takéto rodiny vznikla iniciatíva KtoPomôže.sk

Zatiaľ ju podporilo takmer 950 jednotlivcov, rodín či organizácií, ktorí ponúkli utečencom ubytovanie, sprostredkovanie práce či zaradenie sa do spoločnosti. Iniciatívu rozbehlo Spoločenstvo Ladislava Hanusa a podporilo ju viacero organizácií vrátane Slovenskej katolíckej charity.