Denník N

Ešte je skoro porovnávať, či švédsky model funguje horšie ako iné, hovorí politológ z Uppsaly

Ľudia obedujú v parku Humlegarden v Štokholme. Foto - TASR/AP
Ľudia obedujú v parku Humlegarden v Štokholme. Foto – TASR/AP

Slovák Michal Smrek vysvetľuje, ako to je s voľnejším prístupom vo Švédsku. Hlavné slovo tam majú odborníci z úradu verejného zdravotníctva a nie politici.

Švédskej vláde pomáha v boji s koronavírusom najmä zákon o infekčných ochoreniach. Ten presne uvádza, čo robiť v čase pandémie, vysvetľuje stratégiu vlády v Štokholme politológ Michal Smrek, ktorý pôsobí na Univerzite v Uppsale. Svetové médiá podľa neho situáciu vo Švédsku skreslili.

Rozprávame sa:

  • či sa v krajine nosia rúška;
  • prečo sa Slovensko so Švédskom nemôže porovnávať;
  • ako Švédi počítajú obete;
  • či sa správanie Švédov po Veľkej noci zmenilo;
  • ako si ľudia v krajine pomáhajú.

Švédsky prístup v boji s COVID-19 zahraničné média kritizujú, čo sa ľuďom žijúcim vo Švédsku nepáči. Váš komentár pre Dagens Nyheter kritizuje Guardian za článok o Švédsku. Prečo?

Ako politológ nemám ako vyhodnotiť epidemiologickú stránku švédskej stratégie v boji s COVID-19. Vo svojom debatnom článku pre DH som sa zameral na jednostranné analýzy publikované v Guardiane o Švédsku, a predovšetkým na to, ako spustili lavínovú reakciu v médiách po celej Európe. Na začiatku apríla informoval o novom krízovom zákone (ktorým si švédska vláda rozšírila právomoci zatvoriť letiská, nákupné centrá či reštaurácie – pozn. red.) ako o jasnom znaku, že švédsky otvorený prístup sa zanedlho skončí. To bolo z ich strany zavádzajúce, pretože vláda nedala nijakým spôsobom najavo, že by sa zákon mal čoskoro použiť. Článok však inšpiroval mnohé podobné správy po celej Európe. Tie už nehovorili o tom, že švédsky model sa môže každú chvíľu skončiť, ale že sa už končí. Krízový zákon pritom Guardian prezentoval rovnako ako zákon spred mesiaca, ktorý vláda takisto stále nepoužila.

O čo v ňom išlo?

Nariadenie o strategických profesiách sa prijímalo hlavne kvôli tomu, aby vláde v prípade potreby umožnil zatvoriť materské a základné školy bez toho, aby sa tým ohrozila funkčnosť zdravotného systému (v zdravotníctve pracuje okolo 100-tisíc ľudí so školopovinnými deťmi – pozn. red.). Vláda chcela byť len na zhoršujúcu sa situáciu pripravená. Netvrdila, že k tomu o pár dní aj dôjde. Tento zákon sa zatiaľ nepoužil, rovnako ani krízový zákon, o ktorom Guardian informoval v štýle, že postup vlády naznačuje skorý koniec švédskeho otvoreného prístupu. Problémom bolo, že médiá prevzali tvrdenia z Guardianu, ktoré boli vlastne len jednostrannou analýzou, a začali o nich písať, akoby to bol fakt. O deň neskôr tak informovali nemecké médiá, pričom niektoré denníky už mali v nadpise, že Švédsko končí s otvoreným prístupom. A to už bolo na hranici s nepravdivosťou. Zároveň to vysvetľuje reakciu ľudí žijúcich vo Švédsku, ktorí si tento článok otvorili a povedali si: veď toto nie je pravda, Švédsko so svojím prístupom nekončí.

Švédska vláda od začiatku februára hovorí, že sa pripravuje na rôzne situácie, a prijímanie týchto zákonov a nariadení k tomu patrí. Nevidím teda dôvod interpretovať ich ako nejaký znak zmeny kurzu. Pred prijatím krízového zákona švédska vláda nemala právomoci, aby zatvorila napríklad nákupné centrá, ale chcela túto možnosť získať.

Ako to teda vo Švédsku je?

Zákony sú pripravené, ale absolútne nič sa nezmenilo – systém odporúčaní ďalej funguje. Ľudia sa smú stretávať, maximálne 50. Kaviarne, reštaurácie, ale aj služby sú otvorené. Obchody a reštaurácie musia svoje prevádzky upraviť tak, aby sa zabezpečili rozstupy medzi ľuďmi. Za nedodržiavanie týchto pravidiel môže prevádzka dostať písomné upozornenie alebo dokonca riskuje zatvorenie. Ľuďom je odporučené necestovať v rámci krajiny a pracovať z domu, ak je to možné. Svojich kolegov, ktorí bežne do Uppsaly dochádzajú zo 60 kilometrov vzdialeného Štokholmu, som napríklad nevidel už takmer dva mesiace inak než cez online aplikáciu. Sprísnili sa aj bezpečnostné opatrenia v domovoch dôchodcov a medzi seniormi.

Kde je najhoršia situácia? 

Situácia je vážna najmä v Štokholme. Tam vidíme obrovský tlak na zdravotnícke zariadenia po celom regióne. Viac ako polovica všetkých švédskych obetí je zo Štokholmu. Krajina ako taká má však stále dostatok respirátorov. V piatok bolo k dispozícii 1131 jednotiek intenzívnej starostlivosti, z ktorých bolo v ten deň využitých 553. To sú však údaje za celú krajinu – v Štokholme je ten pomer horší, no stále sú voľné jednotky aj tam.

K akým konkrétnym zmenám v opatreniach v domovoch dôchodcov vláda pristúpila?

Zakázali sa návštevy a zvýšili sa hygienické opatrenia pri vstupe zamestnancov. To bola jedna z vecí, ktoré švédsky úrad verejného zdravotníctva viackrát priznal, že ich zanedbal.

Jeden z posledných textov publikovaných v denníku Guardian kritizuje zdravotníkov, ktorí pri styku so staršími ľuďmi nenosia rúška. Vo Švédsku ich nenosí takmer nikto, hoci ich odporúča WHO. Takisto výskum MIT ukázal, že rúška sú v čase koronakrízy prospešné. Ako nenosenie rúšok odôvodňuje švédska vláda a odborníci?

Vo Švédsku stále platí vyjadrenie úradu verejného zdravotníctva zo začiatku koronakrízy, že nosenie rúšok tými, ktorí nemajú žiadne príznaky ochorenia, nie je potrebné, keďže koronavírus sa prenáša hlavne kašľom a kýchaním. Súčasťou švédskej stratégie sú odporúčania, že keď majú ľudia čo i len najmenší symptóm ochorenia alebo chrípky, majú sa doma izolovať a vyjsť až dva dni po tom, ako im symptómy ustúpia. Vláda hneď v úvode ľuďom umožnila byť na plne platenej PN-ke, bez potreby mať doklad od lekára, aby im uľahčila dodržiavanie tohto odporúčania. Úrad verejného zdravotníctva nevylučuje, že by sa vírus mohol prenášať aj prenášačmi bez príznakov, ale nie do takej miery, že by to ohrozovalo ich predikcie. Z týchto pohľadov nie je podľa nich na celoplošné nosenie rúšok vo Švédsku dôvod.

Takže ľudia si vo Švédsku nezakrývajú ústa a nos šatkou alebo šálom?

Z toho, čo som videl,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie