Denník N

Rodičia sa vyhýbali svojim nakazeným deťom. Historici približujú epidémie minulosti

Celý odev morového lekára sa vytvoril až v ranom novoveku. Súčasťou odevu bola aj maska, ktorá vyzerala ako zobák vtáka. Ilustračné foto – Adobe Stock
Celý odev morového lekára sa vytvoril až v ranom novoveku. Súčasťou odevu bola aj maska, ktorá vyzerala ako zobák vtáka. Ilustračné foto – Adobe Stock

Najproblematickejším miestom na život boli mestské sídla, ktoré boli až do 19. storočia mimoriadne nezdravým miestom na život. Tým, že obyvateľstvo miest neustále potrebovalo dopĺňať svoje počty prisťahovanými z vidieka, prichádzali noví ľudia bez nadobudnutej imunity a náchylní na ochorenia.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • či boli vši a blchy každodennou súčasťou života stredovekého šľachtica, mešťana alebo sedliaka;
  • ako sa v stredoveku liečil mor a ako sa zaobchádzalo s obeťami morovej nákazy;
  • či sa v stredovekých a ranonovovekých mestách prijímal „lockdown“.

Na otázky odpovedali Michal Duchoň (M. D.), vedúci Archívu mesta Bratislavy, a Diana Duchoňová (D. D.), historička z Historického ústavu SAV. Vedkyňa sa zaoberá aristokratickými dvormi v období raného novoveku, dejinami šľachtických rodov, dejinami každodennosti v aristokratickom prostredí a dejinami kriminality. V roku 2015 dostala Cenu SAV pre mladého vedeckého pracovníka.

Prečo si myslíte, že „choroby človeka sú daňou za existenciu civilizácie“? V praveku choroby neboli?

M. D.: Známy historik medicíny Roy Porter dáva do súvislosti užšie spojenie domestikovaných zvierat s ľuďmi v pravekých sídliskách so šírením nákazlivých chorôb. Úzky kontakt so zvieratami spôsobil prenos rôznych patogénov. Od hovädzieho dobytka to boli zárodky tuberkulózy, kiahní a osýpok (pozostatky dobytčieho moru). Od ošípaných a hydiny chrípka a od koní nádcha. Mačky, psy, kačky, myši a krysy prenášajú na človeka napríklad baktérie salmonely. Voda znečistená výkalmi zvierat je zamorená cholerou, týfusom, hepatitídou, čiernym kašľom a záškrtom. Evolúcia spôsobila, že kým lovecké družiny dokázali týmto „civilizačným“ chorobám vďaka malej koncentrácii ľudí v rámci jednej družiny alebo kmeňa odolávať, usadení poľnohospodári – žijúci v trvalo osídlených sídlach v každodennom kontakte s hospodárskymi zvieratami – sa im už nedokázali vyhnúť. Patogény a parazity sa prispôsobovali okolnostiam tak ako samotní ľudia.

Kedy sa objavujú prvé epidémie a s čím to súvisí?

D. D.: Už v raných civilizáciách sa objavujú epidémie, ktoré spôsobujú, že časť spoločnosti si vybudovala imunitu. Obchodnými kontaktmi či vojenskými ťaženiami sa zárodky prenášali do iných, nedotknutých oblastí. Kiahne, osýpky, tuberkulóza, malária či chrípka decimovali staroveké populácie popri iných nákazách, ktoré nevieme na základe zmienok v prameňoch úplne presne identifikovať. Samotná Rímska ríša bola postihnutá viacerými vlnami epidémií, ktoré mali podľa aktuálnych výskumov omnoho väčší dosah na vtedajšiu spoločnosť a stáli za jej povestným „úpadkom“ v 3. storočí po Kristovi. Najproblematickejším miestom na život boli práve mestské sídla, ktoré boli až do 19. storočia mimoriadne nezdravým miestom na život. Tým, že obyvateľstvo miest neustále potrebovalo dopĺňať svoje počty prisťahovanými z vidieka, prichádzali noví ľudia bez nadobudnutej imunity a náchylní na ochorenia. Z obyvateľstva miest, ktoré dokázalo prežiť nájazdy rôznych epidémií, sa stávala podľa slov historika medicíny Roya Portera „imunologická elita“. Objavovanie nových krajín prinášalo vzájomné „obohacovanie sa“ chorobami, na ktoré spoločnosti neboli pripravené. Stredo- a juhoamerické civilizácie vyvraždili kiahne od Európanov, z Ameriky sa do Európy dostal zase syfilis, ktorý bol do objavu vhodných liekov neriešiteľným problémom veľkej časti spoločnosti.

Diana Duchoňová, Historický ústav SAV, a Michal Duchoň, Archív mesta Bratislavy. Foto – archív D. D. a M. D.

Aké boli hygienické pomery v stredovekých mestách?

D. D.: Neboli ideálne v dnešnom zmysle slova, čo trvalo až do 19. storočia, respektíve prvej polovice 20. storočia. Trvalým problémom bolo zásobovanie kvalitnou pitnou vodou a komplikované bolo najmä nakladanie s ľudským a živočíšnym odpadom. Vo väčšine miest boli stále stajne a maštale s hospodárskymi zvieratami – zastavané parcely často neumožňovali oddeliť hnojiská či toalety od zdrojov pitnej vody, takže dochádzalo ku kontaminácii studní. Aj keď sa ulice dláždili, napriek tomu boli stále špinavé od prechádzajúcich zvierat, dlažba sa ničila

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • v sobotu na Slovensku pribudlo 8 prípadov nákazy, v piatok 23
  • svet má nový rekord, za deň zaznamenali 230-tisíc nakazených
  • USA hlásia rekordný nárast nakazených tretíkrát za štyri dni
  • Trump sa vôbec prvýkrát objavil na verejnosti s rúškom
  • Chorvátsko po ďalšom rekordnom náraste sprísňuje opatrenia

Rozhovory

História

Teraz najčítanejšie