Keby štúrovci kašľali na kultúru
Slovensko bol kultúrny, až neskôr politický projekt.
Autor je spisovateľ.
Ako by to dopadlo, keby si štúrovci povedali: kríza trvá, najprv vyriešme ekonomiku, pomôžme veľkopodnikateľom, sanujme zemanov, znížme dane bankám a reťazcom, kde otrocky drie toľko ľudí, aby nám masovo neutekali do cudziny, až potom sa venujme školstvu, kultúre a jazyku?
Obrodenci by sa bili o vojsko, tajné služby, financie a budovanie hradskej do Košíc a umeleckú tvorbu, múzeá, pamiatky i gramatiku by odsunuli na chvost záujmu.
Jazyk by sa nekodifikoval, slovenčinu by neovládali ani predsedovia snemu, vydavateľstvá by nevznikali a aj tie mikroskopické by krachovali, knihy a noviny by sa netlačili, dejiny neskúmali, slovesnosť nezbierala, knižnice nezakladali, galérie by sa otvárali až po diskontoch a kostoloch, divadlo by sa hralo v stokách s komerčným nájomným aj v časoch pandémie.
Hrebendu by zdanili o dve percentá vyššími daňami ako ostatných: „Nemám nič, nežiadam nič.“ A ženy by sa
