Denník N

Sudca Ján Buvala: Pri Glance House som sa čudoval, na čo sa Trnka prepožičal

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Toto povolanie je rehoľa, hovorí kandidát na predsedu Špecializovaného trestného súdu.

Ján Buvala (59) chodil na gymnázium v Hnúšti, právo vyštudoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od roku 1986 bol prokurátor. Najprv v Lučenci, potom v Rimavskej Sobote. V rokoch 1991 až 2006 bol námestník okresného prokurátora. Od roku 2006 je sudcom Špecializovaného trestného súdu. Je členom senátu 1T, ktorý súdil kauzu zmenky, aj schvaľoval dohodu o vine a treste pre Zoltána Andruskóa. V apríli sa prihlásil do výberového konania na predsedu Špecializovaného trestného súdu.

Prečo ste išli na právo?

Na gymnáziu si všetci až do maturity mysleli, že pôjdem študovať matematiku, ale v mojom prípade to známe, že právnici nie sú dobrí matematici, neplatilo. Veľakrát mi matematika pomohla v praxi, napríklad pri ekonomickej trestnej činnosti alebo pri logickom uvažovaní. Človek vždy skončí pri matematike, pretože čísla nepustia, kým pri paragrafoch sa hovorí, že dvaja právnici – tri názory.

Ako ste sa dostali na prokuratúru?

Bezprostredne po škole som sa zamestnal na JRD Hrachovo, ale to nebolo to, čo som chcel robiť. Potom som bol rok na vojne. Môj otec odslúžil v policajnom zbore 25 rokov, chcel som byť vyšetrovateľ. Súdruh riaditeľ okresného policajného zboru mi povedal, že nepotrebujú vysokoškolákov právnikov, že majú svoje policajné kádre. Tak som nastúpil na prokuratúru.

Ako ste vnímali komunizmus?

Starí rodičia prežili celý život v Amerike, starý otec tam pracoval v bani a podporoval svoje deti. Spôsobovalo mi to rôzne problémy, ešte na základnej škole ma napríklad vyzvali, aby som sa išiel prezliecť, lebo som mal tričko s americkým znakom, ktoré doniesla mama, keď tam bola na návšteve.

Spomínam si, ako som z dedinského automatu telefonoval na personálne oddelenie prokuratúry, keď som sa tam hlásil, že mám starých rodičov v Amerike. Pán personálny, vtedy súdruh kádrový, mi veľkoryso povedal, že dobre, Janko, nebudeme to nikde spomínať. Nebyť toho, zrejme by som sa na prokuratúru nedostal.

Otec bol členom strany, lebo bol príslušníkom policajného zboru, mama bola silno veriaca. Bol som vmanévrovaný do toho, aby som sa na pár mesiacov stal kandidátom strany, ale ešte pred revolúciou som v roku 1989 na jednom straníckom stretnutí povedal, že vraciam kandidátsku knižku.

Čo ste povedali, že prečo ju vraciate?

Že sa mi nepáči, ako sa to vyvíja, a že mám celý život poznatky, že je všetko inak. Videl som, že takto to nemôže fungovať. Predsedom základnej organizácie KSS bol človek bez vysokej školy. Títo ľudia nepotrebovali nič a hýbali systémom. Priečilo sa mi to.

Počuli ste nahrávku Trnku s Kočnerom z leta 2014? 

Počul.

Vnímali ste, že to vo vnútri systému prokuratúry môže byť až také zlé?

Nebudem sa k tejto nahrávke priamo vyjadrovať, pretože to je vec, ktorá stále môže skončiť aj na našom súde. Ale poviem svoju skúsenosť ešte z roku 2012, keď som riešil kauzu Glance house, kde bol obvinený Róbert Číž a ktorá je už právoplatne skončená.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Špecializovaný trestný súd

Slovensko

Teraz najčítanejšie