Premiérovi držím palce, ale bolo by lepšie, keby sa vyjadroval normálne, hovorí Milan Lasica

Humorista, herec a spisovateľ MILAN LASICA krátko pred vypuknutím koronavírusovej epidémie oslávil osemdesiatku. S manželkou Magdou Vášáryovou sa stiahli do samoty, žijú na chalupe a s nikým sa nestýkajú.

V rozhovore hovorí aj tom:

• ako zvláda obmedzenia pre koronavírus a čo mu najviac chýba,
• ako vníma novú vládu,
• či epidémia zmenila jeho a ako môže zmeniť Slovensko,
• aký odkaz mu zanechal Július Satinský.

Bojíte sa koronavírusu?

Priznám sa, že áno, pretože mám všetky znaky najohrozenejšieho človeka. Vek, choroby, diabetes, operácie srdca… Bodaj by som sa nebál. Ale riešim to tým, že na to príliš nemyslím.

Vaša manželka tvrdí, že vám obom teraz veľmi pomáha humor. Ona sleduje rozhovory s evolučnými biológmi a vychádza z toho, že „ľudia po šesťdesiatke sú geneticky nepotrební“, čo jej vraj dáva istý odstup. Vy ste zase po svojich februárových osemdesiatinách vyhlásili: „Našťastie, teraz už nemôžem umrieť predčasne.“

Je dôležité – a netýka sa to len mňa – ani v tejto situácii nestrácať humor. Keď máte humor, nemôžete podliehať panike. A to považujem za kľúčové.

To tvrdí aj psychiater Honzák. Ale ako v sebe ten humor nájsť, keď sám viete, že ste tou najohrozenejšou skupinou pre koronavírus a ako o tom vtipkovať, keď sedíte sám na chalupe?

Človek to pravdepodobne musí naozaj mať v sebe. Nedá sa to nadiktovať a povedať si: Teraz sa na všetko budem pozerať s humorom. Keď s tým žijete celý život a máte taký pohľad na svet, skrátka vám to pomáha. To vie aj pán Honzák a všetci, ktorí majú zmysel pre humor.

Všetci teraz prežívame zlom, žijeme inak, než sme boli zvyknutí. S čím z toho všetkého sa vyrovnávate najťažšie?

S tým, že nemôžem mať kontakt so svojím publikom. Celý život som bol zvyknutý na to, že som vyšiel na javisko, niečo povedal a ľudia sa zasmiali. Väčšinou. Mne to robilo dobre. Bola to vlastne taká droga. Tak o túto drogu som teraz prišiel. A zdá sa, že ju nemôžem ničím nahradiť, pretože futbal sa dá hrať bez divákov, ale divadlo nie.

Nemôže to vynahradiť vystupovanie cez internet a sociálne siete?

To nie je pre mňa. Neovládam to, nepoužívam a neviem si to predstaviť. Možno by som mohol