Keď je na Spiši sucho, ľudia sa modlia: Zošli nám dážď, no nie povodeň
Spiš patrí k oblastiam, ktoré v posledných týždňoch najviac pociťujú extrémne sucho. Denník N sa bol pozrieť na polia, kde ľudia nosia rúška nielen na ochranu pred koronavírusom, ale aj aby nedýchali prach z vysušenej pôdy.
S predsedom poľnohospodárskeho družstva v Smižanoch Štefanom Zekuciom sa stretávame na parkovisku pred administratívnou budovou.
Reklama na oknách sľubuje obedové menu v závodnej kuchyni za 3 eurá a 90 centov. „Domáce pestré jedlá z vlastného čerstvého mäsa a slovenských potravín.“
Družstvo združuje zopár veľkých a stovky malých vlastníkov pôdy. Spolu si od nich prenajíma 1 800 hektárov pôdy, na ktorých pestuje obilniny, strukoviny, kukuricu a zemiaky. Veľkou časťou produkcie kŕmi dobytok, ktorý poráža na vlastnom bitúnku.
„Mäsové výrobky v našich mäsiarstvach sú maximálne dvojdňové,“ vyhlasuje s hrdosťou predseda Zekucia. S nostalgiou zase spomína na lupienkareň, ktorú museli niekoľko rokov po osamostatnení Slovenska zatvoriť. „Spišské zemiakové lupienky boli preslávené.“
Nedostatok vlahy trvá už tri roky
Než sa vyberieme na pole, rozprávame sa vo veľkej kancelárii. Na stenách visia ocenenia – Zlatý kosák za kolekciu chladnokrvných koní či diplom zo súťaže o najlepší podnikový manažment. V rohu pri okne je starý televízor s kazetovým prehrávačom.
Štefan Zekucia opisuje, aké to je v dnešnej dobe riadiť poľnohospodárske družstvo. Cítiť
