Denník NMagát spochybnil plynové komory v koncentračných táboroch, píše o tom na Kulturblogu

Fotokoláž. Zdroj - Facebook a Kulturblog
Fotokoláž. Zdroj – Facebook a Kulturblog

Popieranie holokaustu je trestný čin, výroky a blog slovenského extrémistu, ktorý v minulosti kandidoval za kotlebovcov, si všimla aj polícia.

Extrémista Marián Magát prešiel z videí a facebokových profilov, ktoré mu na sociálnej sieti niekoľkokrát zablokovali, na blogerskú dráhu a hneď vo svojom prvom texte na stránke Kulturblogu spochybnil zdokumentované historické dáta o systematickom vyvražďovaní Židov počas druhej svetovej vojny.

Kulturblog je personálne viacnásobne spojený s Kotlebovou ĽSNS, či už cez poslanca Národnej rady Milana Mazureka, alebo jeho poslaneckých asistentov. Teraz tento web začal zverejňovať blogy.

O čo tu ide

Magát, ktorý roky spochybňuje jeho slovami „oficiálnu verziu o holokauste“, označil v blogu za hlavnú príčinu úmrtí v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny ich bombardovanie spojeneckými lietadlami, ktoré okrem väzňov postihlo aj civilné obyvateľstvo. Pokračuje, že do táborov sa nedostali zásoby liekov a potravín a rozmohli sa choroby, medzi nimi aj týfus, čo sa podľa neho utajuje.

Jeho tvrdenia sú v rozpore s historickými faktami, čo potvrdilo niekoľko historikov, ktorí sa zaoberajú týmto obdobím dejín. Magátove tvrdenia už podľa informácií Denníka N preveruje aj polícia. Popieranie či schvaľovanie holokaustu je trestný čin, za ktorý hrozí odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Na blog upozornil publicista Jakub Goda, ktorý sa venuje témam dezinformácií a pred voľbami pomáhal s kampaňou a programom PS/Spolu.

Čo teda tento bývalý kandidát ĽSNS do parlamentu napísal? „Týfus prenášali vši, a preto bolo nutné väzňov, tak ako to poznáme z dobových fotiek, strihať dohola. Pre potreby dezinsekcie boli vybudované v Osvienčime plynové komory, kde sa šatstvo splyňovalo od vší, aby tak, paradoxne, Nemci chránili väzňom životy. Na tento účel bol používaný, historikmi démonizovaný, Cyklón B,“ píše Magát s tým, chemickú látku využívali na ochranu zdravia.

„Ale podľa dnešných historikov slúžil i na likvidáciu Židov. Tu by bolo na mieste položiť historikom otázku, ako dokázali v tzv. plynových komorách pre ľudí vyvinúť Nemci potrebnú teplotu na uvoľňovanie plynu z tohto granulátu medzi 4 betónovými stenami, v zime, jeseni a na jar. Hádam sa raz odpovede dočkáme a budeme múdrejší,“ dodáva.

„Neviem presnú chemickú reakciu, to je úloha pre chemika. Viem však, že Cyklón B sa používal na masové vraždenie predovšetkým vo vyhladzovacích táboroch Auschwitz-Birkenau a v Majdanku. Išlo o granulovanú substanciu nasýtenú kyanovodíkom. Po otvorení obalu sa z nej začal uvoľňovať plynný kyanovodík.

Kryštáliky jedu boli vsypané do plynovej komory v Birkenau zvrchu na natlačený dav nahých ľudí. Cyklón B zmenil skupenstvo na plynné a ľudia zomreli na udusenie,“ odpovedá na Magátovu otázku etnologička Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Monika Vrzgulová. Nie vo všetkých plynových komorách však používali Cyklón B.

Epidémia týfusu, bombardovanie koncentračných táborov a „spojenecké vyčíňanie“ údajne boli podľa Magátových poznatkov dezinterpretované počas Norimberského procesu, aby sa v Nemecku zmenil režim – týfus podľa Magáta zmenil chod dejín a „premenil sa na dôkaz o zámernom vyhladzovaní“.

„Zo šírenia týfusu nemožno nikoho obžalovať, a tak prišiel na rad plán vyhladzovania. Ako to všetko dopadlo, asi viete. Holokaust je dnes zakázané kriticky skúmať, a preto vám tu dnes nemôžem povedať, že plynové komory sú historický, logický a technický nezmysel, pretože demokracia si vynucuje zákonom, aby ste tomu verili,“ tvrdí Magát.

Foto – archív TASR

Historici: O epidémii sa nikdy nemlčalo

Denník N oslovil viacerých odborníkov na holokaust. Nový blog Magáta je podľa nich nepochopením vedeckej práce s faktami a zdrojmi.

„Text je typickým predstaviteľom svojho žánru. Budí zdanie vedeckosti – cituje zdroje –, spája výmysly s polopravdami a faktami vytrhnutými z kontextu,“ hovorí etnologička Vrzgulová.

„O epidémii týfusu sa nikdy nemlčalo. Každý, kto sa venuje histórii druhej svetovej vojny a holokaustu odborne (alebo s laickým záujmom), vie, že škvrnitý týfus bol obrovským problémom,“ vysvetľuje výskumná pracovníčka na Herderovom inštitúte pre výskum dejín strednej a východnej Európy v Marburgu Denisa Nešťáková. Pre nedostatok liekov a katastrofálne hygienické podmienky, ktoré v táboroch spravovaných nacistami vládli, zomierali tisíce ľudí.

Spomedzi svedectiev 51 548 ľudí, čo prežili holokaust, hovorí až 4 444 o nákaze týfusom – tieto informácie sú dostupné online na stránke Visual History Archive.

Prvýkrát sa plyn na zabíjanie v Nemecku použil už v januári 1940 v jednom zo stredísk vykonávajúcich „eutanáziu“ u psychicky či fyzicky chorých občanov nacistickej ríše počas takzvanej Aktion T4. „Keďže sa malo predísť osobnej zodpovednosti lekárov, ktorí predtým ‚pacientom‘ injekčne podávali jed, začal sa využívať plyn oxidu uhoľnatého. Táto ‚účinná‘ metóda sa začala využívať aj v ďalších podobných strediskách,“ vysvetľuje Nešťáková.

Nacisti využívali aj hromadné popravy výfukovými plynmi. Ľudia boli nahnaní do nákladných vozidiel, ktoré boli upravené tak, aby výfukové plyny z motora prúdili priamo do utesneného priestoru auta. Táto metóda sa nacistom zdala pomalá a „hlučná“.

„Odpoveďou na tieto ‚nevýhody‘ boli plynové komory ako efektívnejšia metóda na zabíjanie veľkého počtu ľudí. Bol to Osvienčim, kde nacisti prišli s účinnejšou metódou usmrcovania – použili Cyklón B. V septembri 1941 s ním experimentovali, pričom ‚výsledkom‘ tohto pokusu bolo splyňovanie asi 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 chorých väzňov,“ hovorí historička.

Plynové komory boli prijaté ako nová metóda na masové zabíjanie vo viacerých táboroch. V rokoch 1943 – 1944 bolo v Osvienčime splyňovaných Cyklónom B až 6-tisíc osôb denne. „Keď sa priblížili sovietske jednotky, nacisti väčšinu plynových komôr v koncentračných a vyhladzovacích táboroch zničili. Napríklad aj v Osvienčime-Birkenau, no zachovali sa napríklad v Dachau, Sachsenhausene a Majdanku,“ dodáva Nešťáková.

Okrem plynových komôr existovali v koncentračných táboroch aj miestnosti na dezinfekciu. „Tie slúžili na niečo úplne iné. Tí väzni a väzenkyne, ktorí neboli určení na okamžitú ‚likvidáciu‘, boli každé štyri týždne odvšivavení, ich vlasy a telesné ochlpenie bolo znovu odstránené, ich oblečenie taktiež prechádzalo dezinfekciou,“ vysvetľuje Nešťáková rozdiel medzi takýmito kabínami a plynovými komorami.

Heinrich Himmler podáva ruku dozorcom v tábore Trawniki v roku 1942. Foto – TASR/AP

Magát sa odvoláva na Himmlera

Magát vo svojom texte odkazuje aj na knihu En Jude talar med Himmler (Žid rozpráva s Himmlerom), ktorú v roku 1945 publikoval zástupca Svetového židovského kongresu Norber Masur po stretnutí s Heinrichom Himmlerom. Magát na základe tejto knihy hovorí, že Nemci v koncentračných táboroch postavili krematóriá pre šíriacu sa epidémiu.

Historik a odborník na fašizmus z Historického ústavu SAV Jakub Drábik upozorňuje, že stretnutie medzi Himmlerom a zástupcom Svetového židovského kongresu Masurom sa konalo v čase, keď už každému vrátane Himmlera bolo zrejmé, že Nemci vojnu prehrajú.

„V tom čase nebolo o výsledku vojny žiadnych pochýb a Spojenci mali veľké množstvo dôkazov o nacistickej vyhladzovacej politike a holokauste. V tom čase už boli oslobodené koncentračné tábory Bergen-Belsen a Osvienčim. Himmler, snažiaci sa zachrániť si vlastnú kožu, si uvedomoval, že preživší koncentračné tábory, ktoré mal pod kontrolou, sú jeho jediným aktívom pre prípadné rokovania so Spojencami,“ vysvetľuje Drábik fakt, že Himmler hovoril Masurovi, že väzni zomreli na týfus.

V tom čase bolo na základe dôkazov jasné, že ide o lož, hovorí historik s tým, že dnes je dôkazov ešte viac. „Ide o absolútne nespochybniteľné fakty, pritom dostupnej literatúry, dokumentov či múzejných expozícií je toľko, že tvrdiť opak nie je svedectvom o neznalosti autora, ale o jeho zákernosti,“ dodáva Drábik.

Historička Nešťáková hovorí, že Magátov článok by mohol byť aspoň predmetom akademickej „korekcie“, keby sa neobjavil 30 rokov po tom, ako sa podobne vyslovil jeho slávnejší a sofistikovanejší britský náprotivok David Irving, ktorý okrem iného vyhlásil, že plynové komory sú rozprávkou. Irvinga v roku 2006 za popieranie holokaustu odsúdili na tri roky. „Sloboda slova je skvelá vec, no verejné zavádzanie, popieranie alebo ‚vykladanie‘ faktov nie je ‚názor‘, ale zámerné klamstvo a podnecovanie k nenávisti,“ vraví historička.

Polícia sa už zaoberá aj dávnejšími tvrdeniami Mariána Magáta o holokauste. „Vedie vo veci trestné stíhanie pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, z ktorých vyšetrovateľ obvinil jednu osobu,“ hovorí v stanovisku policajné prezídium.

Zdroj – Kulturblog

Na Magátov blog zareagoval aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku (UZZNO). „S jeho obsahom sme sa zoznámili a môžeme konštatovať len toľko, že slovenskí popierači holokaustu majú oproti svojim západoeurópskym ‚kolegom‘ približne 20-ročné meškanie. Argumenty uvedené v článku sú veľmi kostrbatým prekladom téz, ktoré v iných krajinách už zapadli prachom,“ hovorí predseda Richard Duda.

„Nie sme si istí, či sa Kulturblog zaujíma aj o osud autorov podobných textov. Viacero západoeurópskych súdov nechalo vypracovať znalecké posudky, ktoré ich tvrdenia do bodky vyvrátili. Nemá žiaden zmysel citovať literu zákona tam, kde boli prekročené hranice ľudskosti a zdravého rozumu. Žiaden trest totiž nevykompenzuje tú bolesť, ktorú pociťujeme, keď sa musíme pozrieť do očí tým, ktorí koncentračné tábory prežili, a tým, ktorí v nich prišli o svojich blízkych,“ dodáva Duda s tým, že v spoločnosti vždy budú jedinci ako Magát, ktorí budú fakty popierať alebo tvrdiť, že Zem je plochá.

„Našťastie si absolútna väčšina spoločnosti želá, aby ich bolo čo najmenej.“

Magát: Hitler bol človek so srdcom na správnom mieste

Magát je v extrémistických kruhoch známe meno. Netají sa obdivom k Adolfovi Hitlerovi, ktorého v roku 2013 nazval „mierotvorcom, skvelým ekonómom, rečníkom a človekom so srdcom na správnom mieste“. Tento rok si nezabudol pripomenúť ani výročie popravy prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.

Je Marián Magát extrémista?

„Je jasným príkladom pravicového extrémistu, čo dokazuje aj jeho posledný článok. Ten sa vyznačuje antidemokratickým sentimentom prejavujúcim sa vo vykresľovaní súčasnej formy demokracie ako nedemokratického totalitného zriadenia utláčajúceho slobodu slova a bádania, čo je pre pravicových extrémistov typické,“ hovorí odborník na pravicový extrémizmus Tomáš Nociar s tým, že Magáta možno považovať za antisemitu.

„Antisemitizmus sa aj v inkriminovanom článku prejavuje prostredníctvom šírenia protižidovských konšpiračných teórií a historického revizionizmu, ku ktorému sa sám hlási. Tieto črty v kombinácii s tým, že ide v jeho prípade o najznámejšieho slovenského apologéta Adolfa Hitlera a nacizmu ako takého, ktorý sa v rámci svojich prejavov snaží o rehabilitáciu nacistického režimu a ideológie, z neho robí exemplárny príklad neonacistu,“ dodáva Nociar.

Magát svoje sympatie k symbolike neonacizmu vyjadril aj pred voľbami v roku 2016, keď sa nechal napísať na kandidátku ĽSNS pod číslom 88, čo je medzi neonacistami známy akronym pre pozdrav Heil Hitler. Spoločne s Mariánom Mišúnom (kandidoval ako číslo 87) chceli „zatočiť s asociálmi a politickými zlodejmi“ a poslať ich do pracovných táborov. Po kritike zmenili slovo „tábor“ na „dovolenku“.

Už v minulosti sa NAKA zaoberala jeho vyjadreniami na Facebooku, Magát bol obžalovaný z popierania holokaustu a z trestného činu hanobenia rasy a začiatkom minulého roka sa mal postaviť pred Špecializovaný trestný súd. Prokurátor však vzal obžalobu späť.

V roku 2017 Magáta právoplatne odsúdili za nedovolené ozbrojovanie na tri roky podmienečne. S kotlebovcami už dlhšie nespolupracuje, naposledy však pred eurovoľbami s vodcom Slovenskej pospolitosti Jakubom Škrabákom podporil kandidáta ĽSNS Lukáša Kopáča.

Svoje aktivity z Facebooku presunul Magát na ruskú sociálnu sieť VK, kde napríklad informuje o svojej pripravovanej knihe.

 

Kulturblog: Za obsah blogov nezodpovedáme

Priestor pre Magátove myšlienky poskytol Kulturblog, za ktorým stojí Ján Pastuszek či Dávid Pavlík. V posledných parlamentných voľbách Pastuszek neúspešne kandidoval na kandidátke kotlebovcov zo 43. miesta. Pavlíka zas strana v predvolebnej kampani platila za propagačné služby.

Po voľbách obaja nastúpili do Národnej rady ako asistenti poslanca ĽSNS Milana Mazureka, ktorý v reláciách Kulturblogu pravidelne vystupuje. Mazurek bol aj členom prípravného výboru na založenie občianskeho združenia Kulturblog.

Okrem Mazureka ponúka Kulturblog priestor aj ďalším členom ĽSNS a ich sympatizantom – pred tohtoročnými parlamentnými voľbami pozvali do relácií kandidáta do parlamentu a dnes už poslanca Miroslava Suju, ktorý v minulosti pracoval pre mafiánskeho bosa Černáka. Hosťom bol aj Jozef Mihalčin, okresný predseda ĽSNS vo Vranove nad Topľou, ktorého preveruje NAKA za jeho protirómske vyjadrenia. Mihalčin sa v minulosti chválil tým, že za mladi skopal a hádzal z mosta Rómov.

Kulturblog cez svoj e-shop ponúka tričká s Jozefom Tisom či odznaky s nápismi „Je ok byť biely“.

https://www.facebook.com/www.kulturblog.sk/posts/133811951557961?__xts__[0]=68.ARBpQzTPYzihV6dF8VspF7R07fivj5sn-jPVDIt11fP474NnZjTzkW5Ig3euKJ8-Qh0byZ8mGOJEp_ALg0atjcJBYJovP65ig8_P_PJ26gNAGzA8tLSOunBJoOWUVadWbqWMA47pYchanq3H5GjkjxnIjq0gGkjtLhmHo5t7lNtjLgah46aifVwH6DY2Y9Ce2JHS1j3Nh83K-d0tf-E6HbnBb6PKbFnzEMcbP_CFF0vejJSjx2s9bj_-BHFCv3bwSGGpeLHZy2k-aqjEPCU1Iv7-GejEbCuKuGYGZxVYGCCaDLv269ms-GbEB4Pga64-ZTF7p8rlOXaizfAbRgEX3MU&__tn__=-R

Na kritiku verejnosti či novinárky SME Zuzany Kovačič Hanzelovej proti blogu Mariána Magáta sa členovia Kulturblogu ohradili, že na ich portáli môže blogovať ktokoľvek, kto spĺňa pravidlá.

„Priestor na našom blogovisku má každý, kto spĺňa podmienky registrácie. Za obsah blogov nezodpovedá Kulturblog a ani sa k nim nehlási. Ak nesúhlasíte s obsahom jednotlivých blogov, konfrontujte priamo ich konkrétnych autorov,“ tvrdí Kulturblog v stanovisku na Facebooku.

Blog Mariána Magáta neplánujú zmazať, pretože neporušuje ich pravidlá: „O tom, či porušil zákon, musí rozhodnúť súd, na čo budeme určite brať ohľad,“ reagoval tím Kulturblogu pre Denník N. Zároveň však napísali, že sa dištancujú od všetkých blogov, ktoré sú na ich stránke zverejnené.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].