Ilúzia o poučiteľnom ľudstve
Šesť týždňov je príliš málo na to, aby sme vôbec pochopili, čo sa deje, a nieto si ešte z toho dokázali vziať aj ponaučenie.
Globálna pandémia mení svet. Vraj k lepšiemu. Aspoň tak to čítam na sociálnych sieťach. Ľudia sa dojímajú nad videami, v ktorých susedia vyspevujú spoločne z balkónov alebo obetavo nakupujú pre starších, aby tí nemuseli chodiť do rizikových supermarketov. „Na niečo to ešte nakoniec bude dobré,“ počúvam aj v okruhu svojich známych. A chcel by som tomu veriť.
Ibaže šesť týždňov je príliš málo na to, aby sme vôbec pochopili, čo sa deje, a nieto si ešte z toho dokázali vziať aj ponaučenie. Keď som pred týždňom pozdravil postarší pár s rúškami na tvárach na ceste z obchodu, pani polohlasne poznamenala, že táto neistá doba naučila ľudí aj zdraviť sa. No neviem, ja sa zdravím vždy.
A tak nejako je to podľa mňa aj so všetkými tými dobrými vecami, nad ktorými sa rozplýva internet. Robia ich ľudia, ktorí ich robili aj predtým. Kreténi sa budú vyvršovať na ľuďoch za pokladnicou dnes presne tak, ako to robili už dávno.
V ťažkých časoch ľahko stúpa hladina sentimentu v spoločnosti a radi sa upíname k niečomu peknému. Zároveň tak však – možno nechcene – vytvárame
