Denník N

Žiadny po domácky zbúchaný album z núdze ani prikrášľovanie reality. Fiona Apple tvorí tak, ako vždy chcela

Foto - Facebook.com/fionaapple
Foto – Facebook.com/fionaapple

Je to nahrané vo vlastnom štúdiu, v obklopení najbližšími ľuďmi a domácimi miláčikmi. Perkusívne zvuky tu vyludzuje čokoľvek v dosahu ruky – stolička, pekáč so zrniečkami, urna s ostatkami milovaného psa. Hlas v skladbách slúži surovej emócii, cítiť tu hnev, vášeň, ľútosť, túžbu po spojení.

To, čo sa môže na prvý pohľad zdať ako ultimátna karanténna nahrávka, je v skutočnosti dlho zrejúcim albumom Fiony Apple. Po bleskovom úspechu vtedy osemnásťročného dievčaťa v 90. rokoch si s ďalšími nahrávkami zvykne dávať načas a piaty album aj teraz prináša po osemročnej odmlke. Napriek neochote vydavateľstva vypúšťať novinku do sveta bez možnosti propagácie hraním naživo hudobníčka nástojila na jej vydaní práve v apríli. Fetch The Bolt Cutters teda nie je spontánnym výsledkom dlhej chvíle v aktuálnej izolácii, trefným spoločníkom do týchto pohnutých dní je v podstate náhodou. Piesne spytujúce medziľudské vzťahy a tlmočiace vnútorné oslobodenie sa však v kontexte krízovej situácie pôsobia ešte silnejšie.

Zvláštny názov, ktorý možno preložiť ako Podaj kliešte, prezrádza základnú premisu albumu. Fetch The Bolt Cutters je citátom zo scény seriálu The Fall, kde vyšetrovateľka špecializovaná na sexuálne násilie vyslobodzuje týrané dievča. Spomínané kliešte, ktoré má hudobníčka aj vytetované na ruke, predstavujú symbol oslobodenia sa z väzenia – či už nás v ňom držal niekto iný alebo len naša vlastná myseľ. Referenciou k seriálu tiež naznačuje hlavný motív albumu: rôzne formy útlaku, ktorým ženy čelia, či už ide o násilie, diskrimináciu a umlčiavanie alebo špecifickú skúsenosť hudobníčky, ktorá bola pre popový svet vždy príliš citlivá a svojhlavá.

Uväznená

Úspech tínedžerky, ktorá v roku 1996 predala 2,7 milióna kusov svojho debutového albumu Tidal, so sebou priniesol aj množstvo názorov na to, kto Fiona Apple je a aká by mala byť. Mladá hudobníčka vyznávajúca typickú hodnotu deväťdesiatych rokov – absolútnu nezávislosť – sa v tom, pochopiteľne, nešťastne motala. Aj jej známa reč pri preberaní MTV Award, počas ktorej v snahe upozorniť na falošnosť popkultúry a sveta celebrít vyhŕkla: „This world is bullshit!“ nakoniec prispela najmä k potvrdeniu povesti detinskej a nevďačnej pozérky. Hudbu prekrývali diskusie o Fioninej hmotnosti, partneroch a záchvatoch paniky.

Konflikty neustali ani neskôr – ako názov druhého albumu v reakcii na svoju mediálnu reprezentáciu vzdorovito použila báseň, ktorú tvorilo až deväťdesiat slov. V roku 2003 jej Sony BMG odmietlo vydať nový album z dôvodu nízkeho komerčného potenciálu, a svoju tretiu nahrávku tak hudobníčka vydala až po podpornom fanúšikovskom proteste Free Fiona. Ako približuje nedávny vynikajúci profil hudobníčky v magazíne New Yorker, Apple súčasne prežívala komplikované vzťahy s manipulatívnymi mužmi.

K svojej zvláštnej povesti sa Fiona Apple dopracovala aj stiahnutím sa do ústrania, kde žije podobne monotónny život ako my práve teraz v karanténe. Izolácia jej však podľa všetkého prospieva. Po rokoch každodenného pitia vodky sa viac ako rok nedotkla alkoholu a upravila užívanie psychiatrických liekov. Koncertuje

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie