Ročne máme okolo 80 zemetrasení. Hlavné ohniskové zóny sú v Malých Karpatoch a okolí Komárna
Minulý týždeň zasiahlo východ Slovenska zemetrasenie. Seizmológ zo SAV vysvetľuje, ako vznikajú a nakoľko sa dajú predpokladať.
Aj keď pri sile 3,4 magnitúdy išlo o vyššiu intenzitu, na akú sme na Slovensku zvyknutí, podľa klasifikácie zemetrasení stále ide o „menšie zemetrasenie“. Takéto otrasy sú dostatočne výrazné na to, aby ich ľudia zaregistrovali, no škody spôsobujú iba zriedka.
„Slovensko patrí medzi mierne aktívne seizmologické oblasti. Zemetrasenia sme tu vždy mali aj budeme mať,“ hovorí seizmológ Kristián Csicsay z Ústavu vied o Zemi SAV.
Dodáva, že vedci ročne zaznamenajú okolo osemdesiat otrasov s epicentrom na Slovensku. Väčšinu z nich si však všimnú iba prístroje.
Epicentrum zemetrasenia so silou 3,4 magnitúdy bolo približne 1 km južne od Zemplínskej šíravy medzi obcami Zalužice a Lúčky. Otrasy boli v piatok 24. apríla o 1:18 nášho času v hĺbke približne 16 km.
Príliš veľa tlaku v litosfére
Veľa nahromadenej energie nespôsobuje problémy len ľuďom, ale aj litosfére. Práve energia, ktorá sa naraz uvoľní pri vzájomných pohyboch tektonických jednotiek a horninových blokov, spôsobuje zemetrasenie.
„Zemetrasenia svedčia o tom, že zemské teleso žije a je stále v pohybe. Na Slovensku máme dve hlavné seizmické ohniskové zóny, ide o Dobrú Vodu v Malých Karpatoch a okolie Komárna,“ hovorí seizmológ.
Vedci sledujú aj ohniskové zóny pri Žiline
