Denník N

Ako som zvládla rozvod a coming out? Zrazu som si uvedomila, že sa už nedokážem nenávidieť viac

Martina Balogová. Foto - Mária Gašparová
Martina Balogová. Foto – Mária Gašparová

Martina Balogová odišla pred viac ako desiatimi rokmi spolu s rodinou do Dánska – kvôli manželovej práci. O svojich skúsenostiach z Dánska prvé roky intenzívne blogovala, potom sa však na dlhší čas odmlčala.

Pred viac než rokom poslala svojim priateľom netradičné oznámenie o rozvode. Spolu s manželom v ňom písali: „Obzreli sme sa na dielo svojich rúk, hláv a blbého šťastia a povedali sme si: Bolo to dobré a bolo toho dosť. Rozhodli sme sa po spoločnej, zrelej a pokojnej úvahe, pri ktorej sme počúvali svoje srdcia, povedať si svoje nie.“

V rozhovore, ktorý sme robili cez e-mail, hovorí o tom, ako s manželom zvládli rozvod (po 21 rokoch manželstva), ako to prijali ich deti (11 a 16 rokov) a ako sa rodina vyrovnávala s tým, že sa zaľúbila do ženy.

Bol váš rozvod naozaj taký bezkonfliktný a s humorom, ako to pôsobí z vášho listu?

Nemyslím, že existuje rozvod, ktorý je bezkonfliktný a s humorom. Rozvod je kritická situácia a prináša krízové reakcie.

V čase oznámenia sme už boli vo fáze, keď sme veľa praktických problémov vyriešili a tie emocionálne sme zvládali s pomocou humoru, otvorených rozhovorov, kde sme si ďakovali za to dobré, čo sme spolu prežili, poplakali sme si.

Mali sme rozhovory o tom, čoho sa obávame, mali sme dohody, že môžeme povedať nie rozhovoru, keď bol príliš intenzívny a potrebovali sme pauzu. Bola tam celá emocionálna paleta, bolo to bolestné a ťažké rozhodnutie. Bol to vyčerpávajúci proces, humor pomáhal. Dali sme do toho procesu celú energiu a absolútne centrálnymi boli pre nás potreby detí.

Sú páry, ktoré napriek tomu, že už nechcú byť spolu, zostávajú manželmi – kvôli deťom. Pre vás to nebola cesta?

Naše deti sú pre nás to najvzácnejšie. Práve deti nasávajú vzťah rodičov, pozorujú dennodenné interakcie a nechcela som, aby v budúcnosti opakovali tieto vzorce správania.

Boli sme dobrý, spolupracujúci pracovný tím, ale intimita partnerského vzťahu – spoločný čas vo dvojici, výmena milých slov, láskavé pohľady a neplánované jemné dotyky – tam už nebola.

Viem, že existujú rôzne formy spoločnej existencie. Poznám pár, ktorý sa rozhodol kvôli deťom ostať spolu bývať jednom v dome, každý v jednom krídle. Existujú takzvané otvorené partnerské vzťahy, kde si partneri dohodli, že nie sú pre seba exkluzívnymi sexuálnymi partnermi. Rešpektujem tieto dohody dospelých ľudí, ale pre mňa osobne to nie je alternatíva, s ktorou by som dokázala žiť.

Kedy u vás prišlo to uvedomenie, že ste už spolu možno len kvôli deťom alebo zo zotrvačnosti?

Bol to dlhý proces, určite viac rokov. Možno to bolo to, čo dalo nášmu rozvodu potrebný pokoj: bolo to mnohokrát premyslené a odžité rozhodnutie. Po poslednej letnej dovolenke sme mali prvú vážnu krízovú debatu, ale dohodli sme sa, že budeme bojovať o náš vzťah.

Vedela som, že letné dovolenky sú rizikové, čo sa týka rozhodnutí rozviesť sa, aj preto som krízu pripisovala niečomu zvonka. Na jeseň však napätie vo vzťahu bolo neudržateľné. V jednom momente to už išlo veľmi rýchlo, vlastne podľa kľúča 10/10/10.

Čo to znamená?

To najdôležitejšie si poviete za 10 minút, najväčšie problémy sa vyriešia za 10 mesiacov a rozhodnutiu pomôže, ak si predstavíte svoj život o 10 rokov – s rozvodom alebo bez neho. Ten kľúč som nepoznala dopredu, ale na náš rozvod pasoval.

Ako na to reagovalo vaše okolie?

Moja mama pravdepodobne prežívala hanbu. Nechce o tom rozprávať a pred

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie