Dobrovoľníčky z Ugandy: Ak by ľuďom pre epidémiu zakázali vychádzať, zomierali by hladom

Vo februári odišli ako dobrovoľníčky do Ugandy, kde pomáhali Slovenskej katolíckej charite v centre pre deti s HIV.

V apríli však pre epidémiu museli z centra predčasne odísť a vrátiť sa na Slovensko. Lenka Balková a Veronika Tkáčová opisujú, čo bude s deťmi, ktoré sú v Ugande odkázané na pomoc dobrovoľníkov, a ako sa tam krajina pripravovala na boj s koronavírusom.

„Bol vydaný zákaz presúvať sa, nejazdili motorky, taxíky, osobné autá ani autobusy. Fungovalo len zásobovanie. Zákaz presúvať sa začal platiť z hodiny na hodinu,“ opisuje Veronika Tkáčová. „Prezident mal o pol desiatej večer tlačovku, na ktorej oznámil, že oddnes od desiatej večer platí zákaz presúvania sa. Ak ste niekde vonku, máte pár minút na to, aby ste prišli domov.“

Obe dobrovoľníčky v Ugande pomáhali v Centre nepoškvrneného srdca Panny Márie, riadi ho Slovenská katolícka charita a je financované zo zbierky Pôstna krabička. Dobrovoľnícke programy v Ugande financuje oficiálna rozvojová pomoc Slovenska.

Takmer dva mesiace ste boli dobrovoľníčkami v Ugande. Čo ste robili?

Veronika: Doobeda, keď boli deti v škole, najmä administratívu, papierovačky. Venovala som sa napríklad projektu, ktorý pomáha utečencom z Južného Sudánu. V centre sme robili fotoreporty a tie sa potom uverejňovali na sociálnych sieťach charity. Popoludní sme hodinu vyučovali mladšie deti, teda druhákov, a večer asi hodinu staršie deti, od tretiakov až po tínedžerov. Zhruba trikrát týždenne sme učili deti v škôlke matematiku a angličtinu alebo sme s nimi nacvičovali tančeky a hrali sa.

Lenka: V piatky sme zasa chodili do dediny Unna, kde sme sa s miestnymi deťmi hrali loptové hry, púšťali sme im pesničky, hrali sa so švihadlom. To sa však neskôr zrušilo, lebo sa začal pôst. Deti už v piatky chodili len na krížovú cestu do kostolíka.

Nemrzelo ich, že museli hry vymeniť za krížové cesty?

Lenka: To už nevieme. Deti z dediny po anglicky veľmi nehovorili, takže sme si veľmi nerozumeli.

Kedy ste z Ugandy odišli?

Lenka: Začiatkom apríla. Posledný týždeň sme už boli len v hlavnom meste, lebo sme čakali na letenky.

Nemuseli ste ísť do štátnej karantény?