Denník N

Dcéra jej zomrela na stužkovej: Pomoc som hľadala u čarodejníc, zhltla som im to aj s navijakom

Simona Vlková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Simona Vlková. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

Simona Vlková pred siedmimi rokmi prišla o dieťa. Jej dcéra zomrela na celkové vyčerpanie na svojej stužkovej.

Žena najprv bojovala o to, aby očistila dcérino meno, pretože z nej novinári urobili feťáčku. Potom sa snažila nájsť pomoc u ezoteričiek, aby sa s tragédiou vyrovnala. Neskôr si uvedomila, že sú to podvodníčky, a prestala k nim chodiť.

Nakoniec sa stala aktérkou nového dielu relácie Infiltrace, ktorý v pondelok 27. apríla odvysielala Česká televízia. Vlková po rokoch čarodejnice opäť navštívila a v rozhovore pre český Deník N vraví, že v tomto biznise sa nič nezmenilo.

Pred siedmimi rokmi vám nečakane zomrela dcéra a vy ste sa snažili situáciu zvládnuť okrem iného tým, že ste navštívili niekoľko čarodejníc a ezoteričiek. Aký ste boli človek pred siedmimi rokmi?

To bol apríl 2013, teda mesiac po tom, čo mi na maturitnom plese zomrela dcéra. V momente, keď mi odišla Bára, sa zo mňa stalo niekoľko Simon naraz. Žiadna z nich nedokázala tú situáciu vstrebať. Bola som paralyzovaná. Nevedela som, čo sa deje, nebola som na to pripravená. Nikdy mi nenapadlo, že sa niečo také môže stať.

Keď ide človek na maturitný ples svojej dcéry, nečaká, že sa vráti bez nej. Ide tam, má od kaderníčky nádherne urobené vlasy, potom si vtipne nastrieka do výstrihu parfum, takže sa mu tam urobí škvrna a po celom dome zháňa nejakú šatku. Výsledkom je, že na fotke z maturitného plesu vyzerá ako žena cez šesťdesiat, pretože sa nevie ani obliecť.

V ten deň strašne mrzlo, a keďže mám nohu 43, nedokázala som nájsť žiadne normálne topánky, do ktorých by som sa vošla, a po sále som chodila v „žabkách“. Keď máte „žabky“, nemôžete mať silonky, takže idete v tom mraze naostro. A snažíte sa tam tváriť ako éterická víla, ktorá je dojatá z toho, že jej dieťatko má najväčší potlesk, pretože som tam bola aj so svojimi sestrami a s Báriným otcom.

Keď zaznelo meno našej dcéry, na balkóne sme spustili taký rev, že všetkým v sále bolo jasné, že maturuje to najlepšie dievča na svete. Bára mi potom vravela, že za ňou prišla pani profesorka a hovorila jej: „Vy ste teda ale mali ohlas.“ Bára mala radosť, že tam má celú famíliu.

To bolo posledné, čo ste si povedali? Pretože už krátko potom vám jej bývalý priateľ pribehol povedať, že Bára leží na zemi na záchode.

Bára kúpila vstupenky aj pre veľa svojich kamarátov a bola stále v pohybe. Predstavovala som si, že to bude ako za našich čias, keď sme sa na maturitnom plese nedružili so spolužiakmi, ale držali sa pri svojich rodinách. Bola všade, ale nebola s nami.

Bára mala veľa kamarátov, mala silné sociálne cítenie. Prišla za nami napríklad po pol hodine, chceli sme sa s ňou odfotiť a ona len povedala, že teraz nie, pretože nemá čas.

My sme otvárali šampanské a mali sme radosť za ňu. Bol tam práve aj Kuba, Bárina prvá láska z prvého ročníka. A ten zrazu prišiel a povedal mi, že Bára leží na záchode. Ja som mu len odpovedala: „To si robíš prdel.“ A už som vedela, že je zle.

Bol to najdlhší beh, aký som kedy za taký krátky čas ubehla. To sú sekundy, ktoré si pamätáte celý život, pretože už viete, že je niečo inak. Bežíte veľmi rýchlo, ale zastaví sa vám mozog. Len viete, že je malér. V tom momente, keď mi to Kuba povedal, som vedela, že ten malér je fatálny.

Čo ste si teda povedali ako posledné?

Ja som nad tým

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie