Denník N

Ako zasiahla pandémia (nielen) kreatívny priemysel a čo s tým?

Výpadok príjmov v kultúre a kreatívnom priemysle je podľa konzervatívneho odhadu približne 140 miliónov eur mesačne.

Autorka je prezidentka Creative Industry Forum a podpredsedníčka PS

Ekonomické opatrenia, ktorými sa vlády snažia sanovať krízu spôsobenú epidémiou, fungujú najlepšie v krajinách, ktoré stavili na jednoduchosť, plošnú aplikáciu a hlavne rýchlosť.

Na Slovensku sa s pribúdajúcim časom zdá, že sa nám zatiaľ nepodarilo ani jedno. Medzi tými, ktorí z ekonomických opatrení často vypadávajú, sú aj desaťtisíce ľudí pracujúcich v oblasti, ktorá sa nazýva kreatívny priemysel. Ich problémy sú však problémami aj mnohých iných podnikateľov a živnostníkov.

Čo je kreatívny priemysel?

Kreatívny priemysel nie je len to, keď si kúpite lístky do divadla či vstupenku na koncert. Termínom sa označujú tie časti ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe individuálneho, tvorivého a umeleckého nadania. Okrem činností, kde do ekonomických vzťahov vstupuje priamo umelecká činnosť a činnosť pamäťových inštitúcií, sem patria oblasti ako architektúra, reklama, dizajn, tvorba počítačových hier, film, televízia a hudba.

Na tento priemysel je naviazaný celý ekosystém ďalších odvetví ekonomiky, zahŕňajúci technologické a technické profesie, rôzne typy služieb, inovatívnu a digitálnu ekonomiku a ďalšie činnosti s pridanou hodnotou.

Tí, ktorí boli postihnutí prví, dostali najmenej pomoci

Kultúra a kreatívny priemysel patria k odvetviam, ktoré boli vládnymi opatreniami proti šíreniu koronavírusu ovplyvnené ako prvé. Ešte pred uzatvorením prevádzok či obchodov bolo Úradom verejného zdravotníctva zakázané konanie hromadných podujatí. Na tieto subjekty však viaceré kompenzačné opatrenia vlády nepamätajú, pretože riešia len povinné zatvorenie prevádzok vládnym nariadením.

Navyše organizátori hromadných podujatí, filmári či mnohé ďalšie odvetvia kreatívneho priemyslu väčšinou nemajú „prevádzky“, ale napriek tomu prišli o akýkoľvek príjem už od začiatku opatrení. A to isté platí o celej sérii subdodávateľov a ďalších odvetví naviazaných na reťazce tovarov a služieb. Opatrenia sú preto veľmi selektívne a nespravodlivé voči mnohým fyzickým i právnickým osobám – napríklad vo filmovej distribúcii sa síce týkajú kín, ktoré museli prevádzkovatelia zatvoriť, ale netýkajú sa filmových distributérov, ktorí majú rovnako stopercentný výpadok príjmov.

Ďalším problémom je adresnosť a primeranosť opatrení pre SZČO, respektíve nerovnocenný prístup vlády k zamestnancom/zamestnávateľom a SZČO. Veľkú časť sektora kultúry a kreatívneho priemyslu tvoria totiž rôzne typy samostatne zárobkových subjektov (živnostníci, slobodné povolania), ktorí sa podieľajú takmer na všetkých činnostiach v reťazci tovarov a služieb väčšiny odvetví.

Desaťtisíce týchto ľudí, ktorých profesie často na prvý pohľad s kultúrou nesúvisia (technické profesie, dodávatelia zariadení, obslužné profesie a mnohé ďalšie) majú dnes od začiatku epidémie stopercentný výpadok príjmov, musia naďalej platiť fixné náklady, dane a odvody, pričom majú z pomoci štátu nárok na najviac 540 eur mesačne, teda menej ako polovicu pomoci štátu pre zamestnanca.

Navyše často z vládnych opatrení úplne vypadávajú práve vďaka charakteru svojej práce, nepravidelnosti tržieb či súbehu práce ako SZČO s čiastočným zamestnaneckým pomerom (stačí napríklad desaťpercentný úväzok na vysokej škole s minimálnym príjmom, aby SZČO nemala nárok na žiadne kompenzácie).

Čo vláda dáva, zároveň hneď berie

Tí, ktorí sa nakoniec na nejakú vládnu pomoc kvalifikujú, čelia najväčšiemu problému a tým je cash flow, ktorý je fatálne ovplyvňovaný kumuláciou dlhu na odvodoch, daniach či splátkach pôžičiek a lízingov a fixných nákladoch. Pri existujúcich (často stopercentných) výpadkoch príjmu nie je riešením navrhované odloženie platenia odvodov, pretože sa osobitne pri SZČO kumuluje dlh v čase, keď podnikateľ nemá príjem. Existujúce kompenzácie nestačia často ani na pokrytie odvodových a daňových nákladov, a už vôbec nie na životné náklady (limit pomoci je nižší ako minimálna mzda) či na splátky lízingov technológií a iných zariadení, ktoré tvoria často podstatu podnikania istých častí reťazca kreatívneho priemyslu (rental technológií a pod.). Problémom  sú aj fixné náklady (nájmy, energie a pod.), ktoré kumuláciu dlhu zvyšujú.

Je teda viac než jasné, že ekonomické opatrenia nepokrývajú rovnomerne a rovnocenne všetkých, ktorí sú dotknutí epidémiou. Realizácia opatrení je administratívne zložitá, s nejasnými podmienkami, ich interpretácia úradmi je často nejednoznačná a protirečivá, sú pomalé a nedostatočné. Výsledkom je kritická situácia najmä v malom a strednom podnikaní, v segmentoch, kde prevládajú SZČO, ale aj v segmentoch, ktoré nadväzujú na ekonomiku založenú na verejných podujatiach či iných produkciách. Dnes tu máme tisíce ľudí s úplným výpadkom akéhokoľvek príjmu zo dňa na deň, o ktorých sa vláda reálne nezaujíma, hoci dnes majú nulový príjem už takmer dva mesiace.

Stav kreatívneho priemyslu v číslach

V Creative Industry Forum sme zozbierali za posledné týždne množstvo dát z rôznych oblastí kreatívneho priemyslu vďaka spolupráci s viacerými profesijnými asociáciami a združeniami. Dáta, ktoré máme k dispozícii, svedčia o tom, že objem ekonomiky, o ktorej v tejto súvislosti rozprávame, je oveľa väčší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a teda aj výpadky spojené so súčasnou krízou budú mať negatívny dosah nielen na desaťtisíce ľudí v priemysle, ale na ekonomický vývoj Slovenska ako taký. Dosah môže byť v krátkom čase aj oveľa hlbší, ak dôjde k narušeniu samotnej infraštruktúry kreatívneho priemyslu a kultúry.

  • Podľa údajov Asociácie nezávislých producentov (ANP) tvorí výpadok v segmente audiovízie (filmová produkcia, audiovizuálna výroba, filmová distribúcia) takmer 60 miliónov eur. Veľkú časť tohto výpadku znášajú SZČO a malé firmy, ktoré sú základom reťazca služieb v audiovizuálnom priemysle.
  • Zväz vydavateľov a kníhkupcov Slovenska (ZVKS) zaznamenáva mesačnú stratu pri predaji kníh vo výške približne štyri milióny eur. Zároveň sú pozastavené nové vydavateľské projekty a distribúcia, čo má spätne negatívny vplyv na autorov, prekladateľov a ďalšie súvisiace profesie.
  • Asociácia tlačených a digitálnych médií (ATDM) identifikuje prepad tržieb z inzercie v intervale 50 – 70 percent a prepad tržieb z predaja v intervale 30 – 95 percent u vydavateľov periodickej tlače a online médií, prvé signifikantné prepúšťanie novinárov sa uskutočnilo už pred koncom marca, väčšina spolupracovníkov sú opäť SZČO.
  • Hudobný priemysel zaznamenáva podľa dát od ochranných autorských zväzov (SOZA, Slovgram, OZIS) mesačný výpadok na vstupnom vo výške 800-tisíc eur. Zároveň odhaduje celkový výpadok autorských odmien vo výške 7,5 milióna eur. Opatrenia znamenajú zásadné obmedzenie príjmov autorov, interpretov a spoločností poskytujúcich súvisiace služby (len zrušenie festivalu Pohoda znamená výpadok približne štyri milóny eur).
  • Podľa údajov jednotlivých segmentov médií je výpadok z príjmov z reklamy za apríl od 50 (televízie) až do 100 percent (súkromné rádiá). Celkový odhad výpadku príjmov na rok 2020 je vo výške 30 percent, čo predstavuje asi 90 miliónov eur.

Podľa odhadov Inštitútu kultúrnej politiky (IKP) tvorí odhadovaný výpadok príjmov v kultúre a kreatívnom priemysle približne 140 miliónov eur mesačne (pri odhadovanom 50-percentnom výpadku). Ide však o pomerne konzervatívny odhad, ktorý neberie do úvahy nadväzujúce ekonomické väzby a vplyvy.

Čo s tým?

Na základe analýz prostredia a efektivity možných nástrojov na pomoc ekonomike postihnutých odvetví stále platí, že najefektívnejším nástrojom by bolo rýchle, jednoduché a plošné poskytnutie hotovostnej finančnej pomoci firmám i jednotlivcom, ktoré by následne boli schopné plniť si svoje záväzky voči zamestnancom, štátu i subdodávateľom (podobné opatrenia vo forme plošnej jednorazovej či opakujúcej sa finančnej dávky zaviedli viaceré krajiny v Európe aj inde).

Keďže systém pomoci, ktorý vláda predstavila, je postavený na sérii čiastkových samostatných opatrení, pokúsili sme sa navrhnúť sériu pripomienok a návrhov, ktoré by umožnili spravodlivejšie a efektívnejšie nastaviť systém, pričom efekty by sa prejavili nielen v oblasti kreatívneho priemyslu, ale mnohých ďalších ako napr. cestovný ruch, šport, gastro a iné. Tými najdôležitejšími z nich sú najmä:

  • spravodlivý prístup k všetkým nástrojom pomoci  – nárok naviazať len na pokles príjmov, nie na zatvorenie prevádzky, neobmedzovať nárok v prípade súbehu príjmov pre SZČO;
  • zrovnoprávnenie zamestnancov a samozamestnávateľov (SZČO), čo sa týka výšky pomoci;
  • odpustenie odvodov minimálne na tri mesiace (zrovnoprávnenie firiem a SZČO);
  • vytvorenie systému rýchlych bezúročných pôžičiek s odkladom splátok o 3 – 6 mesiacov;
  • odklad platby DPH a preddavkov na daň pre SZČO na obdobie 3 a viac mesiacov;
  • opatrenia zamerané na kompenzáciu fixných nákladov (nájmy, energie a pod.) pre všetky podniky s poklesom príjmov viac ako 20 %;
  • odklad lízingových splátok aj na technické zariadenia, stroje a technológiu.

Kompletný zoznam navrhovaných opatrení s podrobným zdôvodnením a so špecifickými nápadmi pre jednotlivé sektory nájdete tu.

Čo môžeme stratiť?

Ak vládne opatrenia nebudú spravodlivé a nebudú zahŕňať všetkých dotknutých, spôsobí to okrem elementárneho pocitu nespravodlivosti najmä vnútorný rozvrat ekonomických ekosystémov, ktoré sú dôležité pre chod spoločnosti. Okrem celkových ekonomických efektov a výrazného dosahu na množstvo jednotlivcov, ich kúpnu silu či kvalitu života môžeme veľmi ľahko čeliť situácii, keď nám životaschopný kultúrny a kreatívny priemysel bude výrazne chýbať pri vyrovnávaní sa s vplyvmi krízy spôsobenej epidémiou. Schopnosť kultúry a kultúrnych produktov iniciovať humanitu a spolupatričnosť v spoločnosti, dodávať nádej v časoch úzkosti či formovať kolektívne vedomie v náročných situáciách je niečím, bez čoho krízu len ťažko zvládneme. Ako príklad môže slúžiť situácia na mediálnom trhu, kde výpadok reklamy a príjmov dnes v základoch ohrozuje samotnú nezávislosť kredibilných médií.

Existuje dostatok ekonomických argumentov za to, aby vláda venovala sektoru kreatívneho priemyslu a jeho problémom viac pozornosti. Tie najdôležitejšie dôvody však ekonomiku ďaleko presahujú. Treba si už dnes začať klásť otázky, do akej miery dokážeme v najbližších mesiacoch a rokoch čeliť dehumanizácii spoločnosti, radikalizácii postojov a ideologizácii epidémie. Zodpovedná vláda by mala vnímať hrozby, ktoré súčasný stav znamená pre otvorenú a pluralitnú spoločnosť, ktorú sme roky budovali. Fungujúci a nezávislý kultúrny a kreatívny sektor, kvalitné a pluralitné médiá či fungujúci komunitný kultúrny život sú v tomto zápase dôležitým partnerom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Politici píšu

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie