Kňaz, ktorý sa stará o tristo ľudí bez domova v Košiciach: Občas si vravím, že Boh si z nás robí žarty (reportáž)
Zaraz znamená na východe o chvíľu. Túto odpoveď má katolícky kňaz Peter Gombita pre každého z desiatok ľudí, ktorí ho s prosbou v očiach ťahajú za rukáv. Jedna staršia pani pýta lieky, druhá masť, muž s barlami cigarety.
Peter Gombita je pre tristo ľudí bez domova v Košiciach tak trochu spasiteľ, tak trochu duchovný otec, tak trochu kamarát. Dve tretiny jeho klientely tvoria muži, tretinu Rómovia. Sú tu aj rodiny s deťmi, ktoré by sa inak ocitli na ulici.
Aj keď o to kňaz vytrvalo a dlho žiada všetkých od mesta cez VÚC, krízový štáb až po vládu, nikto zatiaľ týchto ľudí na COVID-19 neotestoval. A to patria spolu so seniormi či s obyvateľmi osád medzi najohrozenejšie skupiny.
„V meste žije v ešte horších podmienkach ďalších 250 ľudí bez domova. Vyberajú kontajnery, vykonávajú potrebu do kríkov, môžu šíriť nákazu. Aspoň dvadsať z nich otestujte,“ opakuje vytrvalo svoje prosby.
Z ulice do Oázy
Bez úspechu je aj úsilie farára Gombitu nájsť v čase pandémie pre ľudí, ktorí ostávajú v Košiciach bez strechy nad hlavou, dočasný domov. Hluché jeho prosbám ostávajú uši majiteľov dnes prázdnych internátov, ubytovní, penziónov či hotelov.
Na východe unikátnu neziskovú organizáciu Oáza – nádej pre nový život založil farár v roku 2004. Pomáha s ubytovaním, so stravou, so spaním, s voľným časom, ale aj s prácou. Tretina ľudí, ktorým pomáha, je schopných plnohodnotne pracovať. Dvadsať až tridsať z nich robí na plný úväzok v blízkych pekárňach a fabrikách.
„Učíme ich zarobiť si, nielen naťahovať ruku. Napríklad murár Slavo: opustený muž, čo sa naučil klásť dlažbu. Kvalitnú prácu odvádza. Dávame mu 700 eur v našom sociálnom podniku Integra. Odišiel od nás, platí si za 250 eur podnájom na sídlisku Nad jazerom. Keď mu prídu peniaze, je dva dni naliaty. Musí, taký je jeho štýl života. Potom vytriezvie a maká,“ hovorí Gombita.
Alkohol, hráčstvo, rozpadnuté rodiny
