Denník N

Na intuíciu sa nespoliehajte, často nám napovedá zle

Hesso Jašterák zo zábavnej relácie Kredenc veští z kariet. Ilustračné foto.
Hesso Jašterák zo zábavnej relácie Kredenc veští z kariet. Ilustračné foto.

Ľudia, ktorí sa neopierajú o rozum, ale intuíciu, skôr veria na paranormálne javy, nemateriálne duše alebo nadprirodzené vysvetlenia. Ide o výsledok chýb v uvažovaní.

V našej mysli existujú dva základné typy myslenia: rýchle, založené na intuícii, a pomalé, ktoré vychádza zo zámerného zvažovania argumentov za a proti.

Vezmite si napríklad výskum Babu Shiva zo Stanfordu a Alexandra Fedorkhina z univerzity v Indiane. Autori urobili experiment, v ktorom mali ľudia, čo sa ho zúčastnili, na výber medzi čokoládovým koláčom a ovocným šalátom.

Ešte predtým dostali za úlohu zapamätať si buď sedemciferné alebo dvojciferné číslo. Potom im povedali, aby sa prešli chodbou a na jej konci oznámili ďalšiemu človeku príslušné číslo. Cestou prešli okolo stola, na ktorom bol buď čokoládový koláč, alebo šalát. Mohli si medzi nimi ľubovoľne vybrať.

Ako sa ukázalo, v skupine ľudí, čo si museli pamätať dlhšie číslo – išlo o úkon, ktorý myseľ účastníkov vyčerpal oveľa viac ako ľahká úloha v podobe zapamätania si iba dvojciferného čísla –, bola oproti tým druhým až o 50 percent väčšia pravdepodobnosť, že si vyberú čokoládový koláč.

Čokoláda alebo šalát?

V prípade týchto ľudí súperili o slovo dva systémy: automatický či intuitívny v podobe: „Čokoláda je mňam, okamžite ju chcem“ a kontrolovanejší, pomalší a rozumový: „Počkaj! Za tie kalórie to nestojí.“

Ukázalo sa, že ak je naša myseľ príliš zaťažená, napríklad nutnosťou zapamätať si dlhé číslo, skĺzneme do automatického režimu, kde sa vzdáme uvažovania, ktoré je náročné. V takom prípade sa našej mysle zmocnia intuitívne, rýchle a automatickejšie procesy, ktorým dokážeme vzdorovať iba veľmi ťažko.

big_110230

Kniha Daniela Kahnemana zhŕňa 40-ročný výskum o dvoch typoch myslenia, rýchlom a pomalom. Zdroj – Artforum

Preferencia jedného alebo druhého kognitívneho štýlu, intuície alebo rozumu, má zásadný vplyv na to, ako vnímame svet okolo seba. Ukazuje sa napríklad, že ľudia, ktorí sa viac ako na intuíciu spoliehajú na rozum, sú v menšej miere veriaci.

Intuícia a viera v Boha a imateriálnu dušu idú ruka v ruke

Amitai Shenhav z Princetonu a jeho tím kládli ľuďom otázku, ktorá patrí v psychológii už ku klasickým: „Bejzbalová pálka a loptička spolu stoja 110 dolárov. Pálka stojí o 100 dolárov viac ako loptička. Koľko stojí loptička?“ Takmer každému intuitívne napadne, že stojí 10 dolárov. Nie je to správne riešenie, pretože ním je 5 dolárov. K nemu sa však ľudia dopracujú iba vtedy, ak sa nad príkladom poriadne zamyslia.

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa spoliehali na intuíciu, takže na zadanú úlohu poskytovali nesprávnu odpoveď, zároveň skorej verili v Boha a nemateriálnu dušu. Naopak, ľudia, čo sa spoliehali na rozum, a ich odpoveď bola vďaka tomu správna, boli v prevažujúcej miere neveriaci.

Spojenie medzi intuíciou a vierou v paranormálne javy

Podobný, tentoraz fínsky výskum Anniky Svedholmovej a jej tímu ukázal, že existuje spojenie medzi mylnými, intuitívnymi predstavami o fungovaní sveta na jednej strane a vierou v paranormálne javy, napríklad duchov či mimozmyslové vnímanie na strane druhej. Ľudia veria na duchov preto, lebo nevedia, ako funguje svet – je to spôsobené tým, že pri snahe porozumieť mu sa opierajú o nedôveryhodnú intuíciu, ktorá je zdrojom najrôznejších chýb a omylov.

Intuitívne pripisujú neobvyklým udalostiam nadprirodzené vysvetlenia

Najnovší výskum na tému intuície uverejnili Romain Bouvet z univerzity v Toulouse a Jean-François Bonnefon tento mesiac v časopise Personality and Social Psychology Bulletin. Autori chceli zistiť, či ľudia, ktorí uprednostňujú intuíciu pred rozumom, majú zároveň tendenciu pripisovať neobvyklým udalostiam nadprirodzené vysvetlenia.

Autori urobili napríklad tento pokus s čítaním mysle. Najprv sa prvý člen experimentu pozrel na jednu z takzvaných Zenerových kariet – je ich päť, sú na nich hviezda v hviezde, tri vertikálne čiary, symbol plus, kruh a štvorec. Úlohou druhého človeka bolo pokúsiť sa uhádnuť, čo je na danej karte. Využiť na to mal len čítanie mysle.

Jedinec obracajúci karty však netušil, že celý experiment je zinscenovaný. Vedec, čo stál nablízku, a človek, ktorý mal za úlohu hádať karty, spolu komunikovali cez tajné signály. Ak veta začínala napríklad slovom „nuž“, bolo jasné, že danou kartou je „hviezda v hviezde“, a nie iná.

Účastník experimentu, čo o klamstve nič netušil, teda čelil zaujímavému javu – ľudia dokázali uhádnuť podobu konkrétnej karty úplne vždy. Otázkou, ktorá autorov zaujímala najviac, bolo, ako sa s týmto pozorovaním vyrovná. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí boli viac intuitívni ako racionálni myslitelia, mali tendenciu vysvetľovať ho skôr ako dôkaz mimozmyslového vnímania ako obyčajnej náhody.

Naopak, ľudia, čo sa opierali skôr o rozum, považovali udalosť síce za podivuhodnú, trvali však na tom, že musí mať nejaké racionálne vysvetlenie.

Veria horoskopom

V druhom experimente dostali účastníci horoskop, o ktorom im autori štúdie povedali, že verne zachytáva ich jedinečnú osobnosť. Išlo opäť o podvod – všetky boli navlas rovnaké.

Keď sa ľudí pýtali, čo si o horoskope myslia, tí, ktorí sa spoliehali na intuíciu, tomuto klamu podľahli skôr ako racionálni myslitelia (Forerov efekt) a domnievali sa, že „prefabrikovaný“ horoskop pravdivo vystihuje ich povahu a osobnosť.

Intuícia nevhodná na riešenie dnešných problémov súčasného človeka

Náš rýchly rozhodovací systém bol mimoriadne užitočný pre našich pravekých predkov. Expresnou rýchlosťou im ponúkal riešenia, ktoré nemuseli byť ideálne, ale mohli zachraňovať život. Ak napríklad začuli šušťanie kríkov, zachránilo ich, ak nad situáciou hodinu zložito nedumali, ale okamžite zmizli, pretože tam na nich mohol číhať predátor, ktorý by ich roztrhal na márne kúsky.

Takéto rozhodovacie mechanizmy však nemusia byť užitočné v úplne inom prostredí a pri riešení otázok, ktoré naši predkovia nepoznali – priama demokracia, práva menšín, let do vesmíru a milióny ďalších, čo vyžadujú zložitú argumentáciu a znalosť množstva dát. Kto sa pri ich riešení spolieha na intuíciu, riskuje, že sa bude mýliť. Ak chceme omyly redukovať, musíme sa, naopak, spoľahnúť na rozum.

Dostupné z: doi: 10.1177/0146167215585728

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie