Denník N

Kúpili si futbalistov a zrejme aj titul. Ako 90. roky stvorili rezešovské Košice

Alexander Rezeš (vpravo) a Ján Kozák v roku 2002. Foto - archív TASR/Svätopluk Písecký
Alexander Rezeš (vpravo) a Ján Kozák v roku 2002. Foto – archív TASR/Svätopluk Písecký

Ďalší diel sobotňajšej rubriky Ofsajd, ktorá upozorňuje, ako úzko spoločenské dianie súvisí s futbalom. Aktivujte si texty vo forme newslettra, v ktorom vám Lukáš Vráblik každý týždeň doručí do e-mailovej schránky jeden z nespočetných príbehov, keď sa politika prelínala so športom.

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

„Treba povedať, že futbal je veľký biznis. Ak chceme robiť veľký futbal, prilákať ľudí a nejakým spôsobom preraziť, musíme veľkých hráčov aj zaplatiť.“

Ide o slová prezidenta 1. FC Košice Júliusa Rezeša, syna majiteľa klubu Alexandra Rezeša. Vyhlásil ich podľa knihy Futbal za každú cenu od Milana Seiferta.

Rezešovci v 90. rokoch minulého storočia postavili model fungovania 1. FC Košice na prísune obrovských finančných zdrojov. Na prestupovom trhu utrácali – napríklad obranca Tatrana Prešov Marek Špilár údajne stál 19 miliónov korún, maďarský reprezentant András Telek z Ferencvárosu Budapešť 300-tisíc dolárov.

Klub si mohol dovoliť hráčom zaplatiť oveľa viac ako slovenská konkurencia. Podľa článku denníka Korzár z roku 2001 dostal každý hráč za zisk ligového titulu aj postup do skupinovej fázy Ligy majstrov po dva milióny korún; mesačné platy sa pohybovali od 20- do 80-tisíc korún.

Rezeš podľa Seiferta poukazoval na obrovské peniaze v španielskom, talianskom či anglickom futbale: „Aj my sme sa rozhodli pre podobnú cestu a nazdávame sa, že je správna. Riadime sa heslom: Veľký futbal – veľké peniaze, malý futbal – malé peniaze. Táto zásada by sa mala u nás zakoreniť a v 1. FC to tak budeme robiť aj naďalej.“

Rezešovci počítali s tým, že obrovské investície do hráčov sa im postupne vrátia z predaja vstupeniek, príjmov z televíznych a reklamných práv, odmien z európskych pohárových súťaží a predaja hráčov do väčších klubov. Malý slovenský trh však takýto obchodný model reálne nemohol uživiť.

Kontroverzný titul

Dlhy klubu narastali, hoci tímu sa na ihrisku darilo. Prvý majstrovský titul v sezóne 1996/1997 si však Košice kontroverzne zaistili až v poslednom kole víťazstvom doma nad Lokomotívou Košice, zatiaľ čo dovtedy prvá Trnava šokujúco prehrala v Rimavskej Sobote. O zakopnutí Trnavy sa dodnes vedú špekulácie; tento zápas je považovaný za jeden z „najčudnejších“ v histórii slovenského futbalu.

Postupne sa totiž objavovali podozrenia, že Košice sa k titulu dostali aj vďaka zákulisným hrám. Vtedajší prezident Spartaka Trnava Jozef Bachratý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie