Potrebujeme zavreté obchody? 

Autorka je analytička INESS

Ľudia boli nútení zvyknúť si na dočasnú zmenu otváracích hodín obchodov bez možnosti nakupovať počas nedele. No ako sa hovorí, nič nie je také trvalé ako dočasné vládne opatrenie. Túto skutočnosť svojím vyjadrením v prospech zachovania súčasnej situácie podporil aj premiér Igor Matovič, ktorý by chcel vidieť zatvorené obchody počas nedele aj po koronakríze. Na prvý pohľad nevinné opatrenie prináša mnoho negatívnych dôsledkov naprieč hospodárstvom.

Tí, ktorí si to musia odpracovať

V prvom rade sa pozrime na skupinu obyvateľstva, ktorej má toto opatrenie pomôcť najviac – zamestnanci. Vďaka zníženému časovému fondu práce zanikajú pozície orientujúce sa na víkendové zmeny. Zamestnanci môžu pracovať menej hodín, čo spôsobuje pokles ich príjmov.

V súčasnosti každý štvrtý človek v produktívnom veku na Slovensku pracuje v sobotu alebo nedeľu. Sú to často skupiny obyvateľstva, ktoré víkendové zmeny preferujú. Medzi nich sa môžu radiť slobodné matky, študenti a iní, ktorí sa aj vďaka lepšie ohodnotenej práci počas víkendu snažia zvýšiť svoj životný štandard. Mnohí zamestnanci vnímajú ako výhodu aj prácu na dlhý/krátky týždeň, pri ktorej majú viac dní voľna. Obmedzenie otváracích hodín mení zabehnutý systém organizácie práce a možností pre zamestnancov.

Netreba zabudnúť, že obchody zďaleka nie sú jediné podniky pracujúce aj počas víkendov. Obmedzenie nákupov by tak postihlo iba jednu časť zamestnancov.

Názor spotrebiteľov už poznáme

Preferencie spotrebiteľov sme mohli vidieť každý víkend pred nákupnými centrami. Počas sviatkov, keď sa u nás nakupovať nedalo, volili cestu do zahraničia. Tento signál jasne ukazuje, že prianie zatvorených obchodov nevychádza od spotrebiteľov samotných. Nariadenie im túto prirodzenú voľbu upiera a môžu sa rozhodnúť ísť nakupovať za hranice, čo pre chod našej ekonomiky nepredstavuje ideálnu situáciu.

Ako protiargument vám môže napadnúť, že sme si zvykli na luxus, ktorý nie je potrebný. V tomto prípade si spomeňte napríklad na lekárov a iné profesie, ktoré majú pre dlhé služby výrazne obmedzený čas vyhradený na nakupovanie.

A čo na to podnikatelia?

Pozitívnu odozvu od podnikateľov čakať nemôžeme. Nariadenie pre nich predstavuje výpadok príjmov počas jedného z najvýnosnejších dní v týždni – investovaný kapitál, ktorý treba strážiť, by sedminu roka stál ladom.

Slovensko sa okrem toho radí medzi víkendové destinácie pre zahraničných turistov. Počas týchto dní u nás turisti zvyknú utrácať najviac peňazí. Nariadenie by na tieto príjmy malo negatívny vplyv a atraktivita Slovenska by mohla klesnúť. Podniky, ktoré by dostali výnimku a mohli zostať otvorené, by z tejto výhody profitovali na úkor ostatných. Vzniká dvojaký meter, ktorý jedným pomáha a druhých obmedzuje na základe otáznych podmienok. Napríklad v prípade povolenia pre lekárne by vznikla problematická situácia, keď vám lekáreň šampón predať môže, ale drogéria nie.

Vzhľadom na výpadok príjmov môžeme očakávať zníženú investičnú aktivitu v sektore maloobchodu. Pracovná doba bez víkendov, otváracie hodiny a stanovenie zmien sú výhody, ktoré podniky ponúkali zamestnancom v konkurenčnom boji. Nariadenie túto konkurenciu, ktorá zvyšuje štandard zamestnancov, obmedzuje. Utrpí aj konkurencia v boji o spotrebiteľa, keď by podniky ich potrebám vyhovieť chceli, ale nebude im to umožnené.

Pomáha alebo ubližuje?

Ľudia sú rôzni, to, čo vyhovuje jednému, môže druhému uškodiť. Preto v prípadoch, ktoré ovplyvňujú veľké množstvo rôznorodého obyvateľstva, je potrebné rešpektovať ich osobné rozhodnutie. Oni sami vedia, kedy a za akých podmienok chcú pracovať, podnikať alebo nakupovať. Úlohou politikov je starať sa o trh práce takým spôsobom, aby generoval pracovné miesta aj pre ľudí, ktorí cez víkend pracovať nechcú alebo nesmú.