Denník N

Kritizuj, ale nehejtuj! Radí kampaň proti nenávisti v internetových diskusiách

Hejt nie je názor, je to len hlúpa urážka. To je posolstvo novej kampane, ktorá ukazuje, že nie je umením byť drsný na internete.

Po vlaňajšej kampani proti haterom #Masturhate predstavila Nadácia otvorenej spoločnosti jej voľné pokračovanie – kampaň Povedz mi to do očí. Ukazuje v nej ľudí, ktorí, krytí anonymitou, píšu na webe nenávistné príspevky, šíria klamstvá, lži a polopravdy. Ako by to ale vyzeralo, keby sa mali postaviť zoči-voči tým, ktorých na webe hejtujú?

„Našou kampaňou sme chceli upozorniť ľudí, užívateľov spoločného on-line prostredia, že hejt škodí,“ vraví Ľubica Stanek z Nadácie otvorenej spoločnosti. „Spôsobuje traumy, podporuje vžité predsudky, a tým prehlbuje bariéry v komunikácii. Škodí aj  diskusii, v ktorej sa objavuje. Tá sa už len ťažko udrží vo vecnej rovine, nejde po faktorch a skutočných názoroch. Znemožňuje tak fakticky to, prečo boli diskusie v on-line priestore vytvorené – pre diskusiu, hoc aj kritickú, ale slušnú a s rešpektom.“

Letná časť kampane sa skladá z videí, ktoré majú poukázať na to, že nie je umením byť drsný na internete. Vystupujú v nich herci Robert Roth a Csongor Kassai, spevák zo skupiny Para Lasky a speváčka Celeste Buckingham.

Ku kampani vznikol aj web povedzmitodooci.sk.

„V tejto časti kampane sme sa nesústredili na ‚nenávistné prejavy‘, ako sú obvykle interpretované. Poňali sme to zámerne širšie, aby sme sa dotkli citlivého miesta väčšiny slušných ľudí a ponúkli im odmietnutie hejtu,“ vysvetľuje Stanek.

„Veríme, že odkaz kampane má silu preliať sa aj do ‚offline‘ života, kde hejt a nenávistné prejavy taktiež nemajú miesto.“

Nadácia otvorenej spoločnosti pripomína, že „nenávistné prejavy nepatria do práva na slobodu prejavu, keďže aj toto právo sa musí napĺňať tak, aby nezasahovalo do iných ľudských práv, ako napríklad práva na dôstojnosť, česť a dobré meno“. V podobnom duchu sa nedávno vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva (analýza verdiktu).

Na jeseň bude kampaň pokračovať zverejnením výsledkov kvalitatívneho výskumu, ktorý pripravujú Martina Sekulová a Mirka Hlinčíková z Inštitútu pre verejné otázky. Výskum má zmapovať fenomén hejtu, čo pod ním rozumieme, aké má formy a aké sú jeho spoločenské dôsledky. Výskum sa realizuje formou hĺbkových rozhovorov s expertami z oblastí médií, psychológie, sociológie a ďalších oblastí.

„Predbežné výskumné zistenia potvrdzujú, že experti a užívatelia internetu majú rôzne názory na to, ako hejt definovať. Respondenti však popisujú určité argumentačné stratégie, ktoré šíritelia hejtu využívajú. Sú nimi napríklad absencia argumentácie, šírenie dezinformácií, konšpirácií alebo systematický trolling. Dôvodom neraz býva snaha o delegitimizáciu oponenta,“ hovorí Stanek.

Vo výskume sa tiež sleduje vplyv nenávistných prejavov a online šikanovania na deti. „Deti sú špecifickou, veľmi zraniteľnou skupinou ľudí,“ dodáva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie