Prečo a koľko platiť súkromníkovi za to, že nevyrúbe les?
Investícia do ochrany prírody môže byť jedna z najvýnosnejších. Násobne prekonáva aj rast akcií najsľubnejších technologických startupov. A profitovať môžeme všetci.
Autor je riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky
Zdravé lesy nám okrem samotného dreva poskytujú aj mnohé iné nehmatateľné, aj keď pre život nevyhnutné funkcie. Zadržiavajú vodu, vytvárajú pôdu, zachytávajú oxid uhličitý či poskytujú priestor na rekreáciu. Tieto služby však nemajú cenovku a v obchode ich nekúpite.
Takzvané ekosystémové služby prinášajú úžitok všetkým, nielen ich majiteľom. Chceli by sme viac lesov, ktoré by nám pomohli bojovať so zmenou klímy alebo predchádzať povodniam. Bez trhovej ceny je však ich množstvo prirodzene nižšie, ako by bolo pre spoločnosť optimálne. A tu môže zasiahnuť štát.
Vychádzame z toho, že vlastník môže svoj pozemok komerčne využiť, a pritom ekosystém na svojom pozemku znečistiť alebo potenciálne znehodnotiť. Aby sa tak nestalo, spoločnosť by ho mala povzbudiť a pozitívne správanie vlastníkov lesov motivovať „platbami za ekosystémové služby“.
Koľko je dosť
Omnoho ošemetnejšia otázka je, aká by mala byť výška takejto kompenzácie. Vlastníci lesov by, samozrejme, chceli, aby bola čo najvyššia. Štát, prirodzene, presadzuje opak. Ekonómia nám našťastie o tomto probléme dáva rámec na rozmýšľanie.
Predstavme si situáciu, že vlastník zvažuje svoj dospelý les vyrúbať a premeniť na pasienok.
