Nový člen súdnej rady Mazák: Za 50 rokov nepredviedli trinásť sudcov v putách v celej EÚ, zašlo to ďaleko
V rokoch 2000 až 2006 bol predsedom Ústavného súdu SR, neskôr pôsobil ako generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu, je členom výberovej komisie Európskej prokuratúry a bol poradcom exprezidenta Andreja Kisku. Minulý týždeň Jána Mazáka parlament zvolil za člena súdnej rady.
Ste členom súdnej rady, no svoje prvé zasadnutie ste ešte neabsolvovali, hoci vaši kolegovia sa už v pondelok stretli. Čo sa stalo?
Som v Luxemburgu, kde mám povinnosti spojené s Európskou prokuratúrou. Jednoducho, tieto povinnosti som uprednostnil, pretože som si nebol istý, či naozaj budem navrhnutý a zvolený za člena súdnej rady. To sa napokon stalo až vo štvrtok 23. apríla, takže aj keby som sadol do auta a prišiel na Slovensko, rovno z hraníc by ma poslali do 14-dňovej karantény. Na zasadnutiach by som sa teda nemohol zúčastniť tak či tak.
To bol dôvod, prečo ste požiadali o účasť prostredníctvom skajpu?
Áno. Predsedníčka súdnej rady nebola proti tomu, ale domnievala sa, že by o tom mala rozhodnúť súdna rada, a navrhla to ako prvý bod programu. To som považoval za trochu ťažkopádne riešenie a radšej som požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti.
Prečo vám to pripadalo ťažkopádne? Zákon účasť prostredníctvom skajpu nepozná, nebolo správne, aby s tým súhlasili všetci členovia?
V takomto náročnom období, keď okolo nás zúri pandémia a keď aj oveľa významnejšie ústavné orgány rokujú prostredníctvom technických zariadení bez toho, že by to mali vyslovene v zákone upravené, to bola opodstatnená požiadavka. Výklad zákona musí rešpektovať to, že okolo nás je nákaza, ktorá nám prináša množstvo obmedzení.
Riešenie sa našlo v rýchlej novele zákona, ktorú predložila ministerka spravodlivosti. Takže na zasadnutí 11. mája sa už pripojíte?
Už po víkende požiadam kanceláriu súdnej rady o skúšobné pripojenie a, samozrejme, že sa zasadnutia zúčastním. Je to nielen moje právo, ale aj povinnosť.
Povedali ste, že ste v Luxemburgu v súvislosti s Európskou prokuratúrou. Čo riešite?
Dokončujeme výber kandidátov na európskych prokurátorov, pretože posledná členská krajina Malta až teraz navrhla svojich kandidátov. Čiže cez WebEx zasadne veľká dvanásťčlenná výberová komisia, ktorá zodpovedá za výber všetkých európskych prokurátorov vrátane šéfky Laury Kövesiovej. Po dohode s ňou sa zúčastňujem aj výberovej komisie, ktorá hľadá hovorcu pre Európsku prokuratúru.
Vráťme sa k súdnej rade, ktorá mala na programe voľbu predsedu Najvyššieho súdu. Kandidujú Ján Šikuta a Ivan Rumana. Boli ste rozhodnutý, komu by ste dali svoj hlas?
Rozhodol som sa, že hlas dám tomu, kto mi presvedčivo odpovie na niekoľko veľmi naliehavých otázok. Pýtal by som sa na predstavu, ako chcú riadiť – z krátkodobého, avšak aj z dlhodobého plánu – Najvyšší súd s tým, aby sa očistil, aby fungoval ako najvyšší súdny orgán s potrebnou autoritou, aby tam prestali vnútorné trenice a aby došlo k prirodzenej obmene sudcov a sudkýň.
Sú to jednoduché otázky, ale odpovede očakávam konkrétne a presné. Podľa nich by som hlasoval. Ak by odpovede boli len plné fráz a neboli by konkrétne, zdržal by som sa pri oboch. To platí aj pre ďalších možných kandidátov.
Spomenuli ste, že ste si neboli istý tým, či sa vôbec členom súdnej rady stanete. Kto vás teda oslovil?
Dostal som ponuku priamo od vicepremiéra Richarda Sulíka zo SaS a poslanca tejto strany Alojza Baránika. Zvážil som to, a keďže som dospel k presvedčeniu, že by to mohlo mať zmysel so zreteľom na pripravované programové vyhlásenie vlády a vyjadrenia ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktoré úplne zodpovedajú mojej predstave o tom, ako treba pristupovať k justícii v tomto nedobrom období, tak som súhlasil.
Lenže potom prišlo na rad to, s čím som nie veľmi rátal. A to rozhodnutie, že aj šesť miest v súdnej rade podlieha politickému deleniu. Musel som teda čakať na dohodu koaličných strán na jednotlivých menách.
Čo hovoríte na výsledok?
Povedal by som, že nie je celkom optimálny. Zdržanie sa pri nomináciách viedlo k tomu, čoho sme boli svedkami v pondelok – k odročeniu rokovania súdnej rady.
Je správne, ak si takéto dôležité posty delia strany ako ministerstvá?
To, že si ich rozdelia spôsobom, ktorý zodpovedá výsledkom volieb a pozícii v koalícii, by mohlo byť v poriadku. Ale iná vec je, či to viedlo k tomu, aby sa tieto voľné miesta obsadili bez zbytočného odkladu a ľuďmi, ktorí budú schopní túto funkciu vykonávať a budú pripravení splniť to, čo sa od súdnej rady teraz očakáva ako najvážnejšia úloha. Tou je obnova dôvery k samotnej súdnej rade.
Koalícia si dala do vládneho programu záväzok, že vláda, parlament nebudú nominovať do súdnej rady sudcov. Pri prvej nominácii to hneď porušila. Je to v poriadku?
Pripadá mi to, ako keby sme koňa zapriahli za voz. Ak by sa pri koncipovaní vládneho programu uvážilo, že žijeme v prechodnom období, teda že pokiaľ ide o súdnu radu a justíciu, musíme využiť aj sudcov, ktorí boli vždy proreformní, priami, čestní, nezávislí, bojovali proti harabinizácii, bojovali proti prešľapom na súdoch a vedeli vyjadriť svoj názor, tak by sa nič nebolo stalo
