Bez kŕčovitých ambícií, bez kalkulu aj bez kompromisov. Takú hudbu dnes robia Le Payaco
Už nemajú dvadsať ani tridsať. Sú štyridsiatnici a majú deti, no stále si dokážu pekne uletieť. Vedia robiť pesničky a najmä stále ich vedia robiť spolu. Mohlo to totiž dopadnúť aj tak, že by si spoločnú kapelu ponechali len na zárobkové akcie, bez ambície urobiť niečo nové, a všetci by sa vybrali svojou vlastnou cestou.
Ale nevybrali. Naopak, svoje iné hudobné projekty teraz odložili bokom a neschovali si všetky nápady pre ne. Le Payaco sa naplno pustili do nahrávania šiesteho štúdiového albumu, ktorý nazvali Pohybliví v nehybnom. Zachytáva uvoľnenú skupinu, ktorá si robí svoju hudbu bez trendy zvukov aj trendy imidžu, no zároveň sa nebojí vykročiť mimo zavedených postupov.
Čo bude potom, na to kašli
Najskôr zaznie vybrnkávanie gitár, potom naskočí celá kapela, chvíľu si vychutnáva rif a po niekoľkých opakovačkách prichádzajú prvé slová. „Máme trochu vína / máme svojich psov / cestou sa nám míňa / tak zoberme psov / skočme do vína / a potom pomaly domov,“ spievajú Le Payaco. Úvodná pesnička z nového albumu dobre navodzuje jeho hlavné témy, atmosféru aj zvuk.
Je to premýšľavý gitarový pop pre dospelé publikum, špeciálne pre generáciu, čo na tejto bratislavskej partii vyrastala, ale aj pre všetkých tých, ktorí skôr hudbu radšej počúvajú než sa (pri nej) bavia. Pre tých, čo dávajú prednosť dvojhlasným vokálom pred sólovým spevákom, pesničkám neobmedzujúcim sa na rádiovú minutáž a na pár základných akordov.
Už z prvého zverejneného singla k titulnej pesničke »Pohybliví v nehybnom« bolo jasné, že Pajáci sa posunuli: „Panelák uniká pod mrkami / ulice sú ponechané napospas autám, čo raz budú vrakmi / čo bude potom, tak na to kašli / sme v oku hurikánu / nemáme čas…“
Autorom tejto urbánnej poézie je rapper Lyrik H, a keby si ju
