Denník N

Stratila symboly aj fanúšikov, jej majiteľ sedel vo väzení. Steaua hrá s Trenčínom

Foto: AP/Boris Grdanoski
Foto: AP/Boris Grdanoski

Steaua Bukurešť, 26-násobný majster Rumunska, bude súperom AS Trenčín v 2. predkole Lige majstrov. Pozreli sme sa na kontroverzné pozadie tohto klubu.

V roku 1998 Steauu odkúpil kontroverzný rumunský podnikateľ a politik George „Gigi“ Becali. Súd však v decembri rozhodol, že značku Steauy registroval ilegálne a klubové symboly vrátili rumunskému ministerstvu obrany. Steaua stratila svoje logo, názov aj klubové farby.

„Gigi“ Becali patrí k najbohatším Rumunom a vďaka jeho investíciám si Steaua mohla dovoliť nákupy najlepších rumunských futbalistov a aj kvalitných hráčov z cudziny. Sympatizuje s politickou stranou Noua Dreapta (Nová Pravica), duchovným následníkom „Železnej stráže“, rumunskej nacionalistickej strany pôsobiacej počas 2.svetovej vojny.

V máji 2013 ho odsúdili na tri roky väzenia kvôli protizákonnej výmene pozemkov s ministrom obrany a korupcii vo futbale. Okrem neho zatkli aj generálneho manažéra Steauy Mihaia Stoicu a vodcu ultras Gheorgheho Mustatu. Becali má stále na fungovanie Steauy zásadný vplyv, ovplyvňuje aj jej prestupovú politiku. Na slobodu sa dostal predčasne v máji 2015 aj vďaka napísaniu pamätí o pôsobení v Steaue. Hráčov jeho návrat potešil, privítali ho oslavným vyhadzovaním do vzduchu.

Steauu získal na konci 90.rokov, pretože štát už nedokázal nájsť dostatočné zdroje na financovanie klubu. Armáda však minulý rok podala na Becaliho žalobu- vraj  si protizákonne privlastnil názov, logo, farby a ďalšie klubové symboly.

Becali ihneď reagoval: „Možno odo mňa chcú, aby som Steauu predal. Ale Steaua nie je na predaj. Nie dnes, nie zajtra, ani za desať alebo dvadsať rokov. Je moja a zostane v našej rodine. My ju vlastníme.“

Strata identity

Súd však potvrdil práva armády, ktorá ihneď požadovala od Becaliho platby za používanie klubových symbolov. „Koho budú fanúšikovia podporovať? Mňa alebo tím generálov? Je mnoho ľudí, ktorí sú moji fanúšikovia, nie priaznivci Steauy. Podporujú Steauu kvôli mne. Zmením logo, zmením farby, opustím štadión. Urobím všetko, čo chcú. Som na nich príliš silný,“ hovoril Becali.

Steaua nemôže používať klubové symboly, ktoré sa spájajú so slávnou minulosťou klubu. Becali odmietol zaplatiť, zmenil názov klubu zo Steaua na „FCSB“ a používa iné logo.

Škandál s klubovými symbolmi odradil časť členov ultras, ktorí prestali chodiť na zápasy. „Naspäť ich môžeme dostať iba veľmi dobrými výkonmi, skvelými výsledkami a krásnou hrou,“ povedala pre Denník N klubová legenda a dnes „image president“ Steauy Helmuth Duckadam.

S armádou mal napäté vzťahy už predtým. Požadovala, aby za každý zápas na starom prenajatom štadióne Ghencea platil 40 tisíc libier. Sníval o trvalom prechode do novopostavenej Národnej arény s kapacitou 55 tisíc miest. Napokon súhlasil s tým, že na národnom štadióne bude Steaua hrať iba zápasy európskych pohárových súťaží.

Kritizovaný Becali

Becali bol obľúbeným terčom novinárov, jeho výroky sa často dostávali najmä na stránky bulvárnych novín. V roku 2012 odmietol kúpiť francúzskeho útočníka Florenta Sinama-Pongolleho kvôli čiernej farbe pleti, aj keď pred pár rokmi hral za Liverpool a chválil ho aj Banel Nicolita, ktorý s ním hrával v Saint-Étienne. Becali okrem toho dodal, že Steaua nikdy nezamestná homosexuálneho futbalistu.

Keď klub odkúpil, skritizoval ho aj Gheorghe Hagi, jedna z najslávnejších postáv rumunského futbalu, prezývaný aj „Karpatský Maradona“. „Vyhral síce majstrovský titul, ale všetci vedia, ako k nemu prišli. V Európe nespravili absolútne nič. Steaua je tím, ktorý si uctievajú na celom kontinente. Traja muži nemôžu jednoducho prísť, investovať zopár dolárov a myslieť si, že klub je ich.“ Okrem Becaliho mal na mysli aj trénera Victora Piturcu a iného vplyvného akcionára Viorela Paunescua.

„Nerozumiem tomu, odkiaľ sa vzal tento jeho prístup voči mne. Je krstným otcom mojich detí, ale aj tak voči mne neustále niečo má. Stále ho mám rád, lebo viem, že je len zbraňou v rukách ostatných. Nikto ma nevypudí zo Steauy, ani stovka Hagiov, ani vojská NATO,“ reagoval Becali.

Úvahy o budúcnosti

Steaua na škandály svojho majiteľa doplatila. Klub stratil podstatnú časť fanúšikov a stal sa menej atraktívnym i pre partnerov. Ani na ihrisku už nie je taký silný ako v osemdesiatych rokoch. Aj tak však dokáže prilákať najväčšie talenty z menších rumunských klubov. „Ponúkame im lepší plat a aj väčšiu možnosť dať o sebe vedieť,“ vysvetľuje Duckadam.

Dodáva, že Steaua má rovnakú prestupovú politiku ako pred tridsiatimi rokmi: „Pokúšame sa nakupovať veľmi dobrých a cenných mladých hráčov a vychovávať ich, aby sa čo najviac priblížili k európskym štandardom. Zároveň potrebujeme aj skúsených hráčov.“

Steaua sa snaží aj o návrat Rumunov, ktorí majú za sebou úspešnú kariéru v zahraničí. Najznámejším z nich je stredný obranca Gabriel Tamas, predtým pôsobiaci napríklad v Auxerre, Spartaku Moskva, Galatasarayi Istanbul či West Bromwichi Albion.

Vedenie priviedlo i známeho bývalého stopéra Mirela Radoia, prezývaného „Zorro“, ktorý strávil v Steaue ako hráč desať rokov a s reprezentáciou sa zúčastnil aj na ME 2008. Okrem toho je krstným synom Becaliho. Je hlavným trénerom, ale keďže nemá požadovanú trénerskú licenciu, v oficiálnych dokumentoch je uvádzaný ako športový riaditeľ. „Myslíme si, že by mohol priniesť pozitívnu agresivitu, ktorou sa vyznačoval počas kariéry. Do každého zápasu nastupoval s obrovským hladom po víťazstve. Môže byť príkladom pre našich hráčov,“ myslí si Duckadam.

Steauu Bukurešť podporovala armáda, Fiat aj Ceausescovci

Steaua Bukurešť bola v roku 1986 prvým tímom z východného bloku, ktorému sa podarilo vyhrať Pohár európskych majstrov (dnešná Liga majstrov). Hrdinom finále bol brankár Helmuth Duckadam, ďalších päť rokov sa však na ihrisku neukázal. Hovorilo sa o tom, že mu jeden Ceausescov poskok zo žiarlivosti zlomil obe ruky.

Barcelona mala výhodu takmer domáceho prostredia, finálový zápas najprestížnejšej európskej klubovej súťaže sa hral na štadióne v Seville. Napriek tomu sa jej vôbec nedarilo, frustrovaný hviezdny útočník Bernd Schuster dokonca po vystriedaní odišiel zo štadióna. Keďže po skončení normálnej hracej doby aj predĺženia bol stav stále 0:0, zápas mali rozhodnúť pokutové kopy.
V drese Steauy chytal Helmuth Duckadam, ktorého funkcionári objavili v provinčnom klube UTA Arad. 27-ročný brankár patril k najlepším na Balkáne, no za reprezentáciu hral iba dva razy. V jedenástkovom rozstrele vystihol smer všetkých štyroch striel hráčov Barcelony a dostal prezývku „Hrdina zo Sevilly“.

Duckadama za jeho skvelý výkon jeden taliansky sponzor obdaroval najnovším modelom mercedesu, ale o niekoľko týždňov sa v médiách objavila správa, že ho hospitalizovali kvôli veľkým bolestiam v ľavom ramene. Lekár hovoril o krvnej zrazenine v cieve (trombóza), ktorá ho takmer stála život. Po páde komunistického režimu sa však začalo špekulovať o inej verzii. Na Duckadamove nové luxusné auto vraj žiarlil jeden z poskokov diktátora Nicolaeho Ceausesca. Duckadamovi vraj zlomil (alebo dokonca amputoval) ruky, ktorými predtým porazil Barcelonu. Isté je iba to, že Duckadam sa do futbalovej brány vrátil až po piatich rokoch.

S Duckadamom som sa stretol v žilinskom hoteli, v ktorom bola výprava Steauy ubytovaná pred dnešným zápasom Ligy majstrov s Trenčínom. V súčasnosti pôsobí v klube ako ambasádor či „image president“. Predtým sa v rodnom meste Semlac živil ako policajný major a venoval sa vedeniu vlastnej futbalovej školy. V priebehu tridsiatich rokov od známeho zápasu v Seville sa veľmi zmenil. Dlhé hnedé kučeravé vlasy dávno zošediveli, nemá už ani typické výrazné fúzy. Mal oblečenú bundu s iniciálami „H.D.“ a číslom „86“, spomienkou na najslávnejší moment kariéry. Otázkam položeným v angličtine väčšinou rozumel, rozprával však v rumunčine a jeho odpovede prekladal tlačový hovorca Steauy a sprostredkovateľ rozhovoru Catalin Fainisi. „V roku 1986 sme mali obrovskú výhodu voči súčasnosti. Najlepší rumunskí hráči nemohli z politických dôvodov odísť do zahraničia, tak väčšinou hrali za Steauu. Teraz má každý hráč možnosť ísť za lepším kontraktom do inej krajiny,“ hovoril pre Denník N.

Klub armády

Ešte tri roky pred slávnym duelom v Seville prežívala Steaua obdobie krízy, keď nedokázala päť sezón po sebe vyhrať rumunskú ligu. Funkcionári kontaktovali Valentina Ceausesca, syna slávneho vládcu Nicolaeho, aby sa stal klubovým prezidentom. Valentin, ktorý bol vraj skromnejší ako brat Nicu, si futbal obľúbil počas štúdií prírodných vied v Londýne a ponuku aj napriek protestom rodičov prijal.

Steaua následne získala päť majstrovských titulov po sebe a darilo sa jej aj v európskych pohárových súťažiach. „Steaua je najväčší a najpopulárnejší tím Rumunska hlavne vďaka jej skvelým výsledkom. Má najviac titulov v histórii krajiny. Navyše je jediným tímom, ktorý sa dostal cez predkolo Ligy majstrov alebo Pohára UEFA (dnešná Európska liga) do skupinovej fázy jedenásťkrát po sebe – to je dokonca európsky rekord,“ povedal Duckadam.

Na chod klubu prispievala aj automobilová spoločnosť Ford, aj keď hlavným sponzorom zostávala armáda. Hráčom okrem lukratívneho platu dodávala aj nedostatkový tovar ako televízory alebo video prehrávače. Do Steauy mierili najlepší mladí hráči zo všetkých kútov krajiny. „Zo Steauy sa ľahšie dostanete do národného mužstva a dnes aj do väčšieho klubu v zahraničí, ako keby ste nastupovali len za malý rumunský klub,“ odôvodňuje Duckadam.

Keď v roku 1988 chcel turínsky Juventus kúpiť jednu z najväčších legiend Steauy Gheorgheho Hagiho, ponúkal okrem finančnej kompenzácie aj vybudovanie fabriky Fiatu v Bukurešti. Rokovania v pokročilom štádiu zastavil až samotný Nicolae Ceausescu, ktorý tvrdil, že dohoda je „príliš kapitalistická“.

O víťazovi rozhodol Ceausescu

Najväčší náboj mali vzájomné zápasy Steauy s mestským rivalom Dinamo Bukurešť. Zatiaľ čo Steauu podporovala armáda a Valentin Ceausescu, Dinamo bolo klubom tajnej polície „Securitate“, ktorá v osemdesiatych rokoch odpočúvala aj klubové sídlo Steauy.

V roku 1988 proti sebe nastúpili vo finále národného pohára. Dve minúty pred koncom za nerozhodného stavu 1:1 dal útočník Steauy Gavrila Balint gól hlavičkou, ale rozhodca odpískal ofsajd. Valentin Ceausescu dal hráčom svojho klubu pokyn, aby na protest opustili ihrisko.

Futbalisti Dinama ešte polhodinu čakali na ihrisku, no zápas bol predčasne ukončený. Nahnevaný obranca Dinama Ioan Andone si stiahol trenírky, otočil sa smerom k lóži komunistickej strany a chytil svoj penis, za čo dostal od disciplinárnej komisie ročný dištanc.

„Išli sme domov, ale na ďalší deň nám pohár odobrali, pretože Ceausescu rozhodol, že víťazom je Steaua. Steaua bola nástrojom generálov a báli sa, že Dinamo by sa stalo príliš silným klubom,“ hovoril vtedajší tréner Dinama Mircea Lucescu britskému novinárovi Jonathanovi Wilsonovi, ktorý napísal knihu „Behind The Curtain“ o futbale v krajinách bývalého komunistického bloku.
Lucescu mal s Valentinom Ceausescom veľmi zlé vzťahy. V rokoch 1982 až 1986 trénoval rumunskú reprezentáciu. Doviedol ju na Majstrovstvá Európy 1984 vo Francúzsku, ale po víťazstve 4:0 s Rakúskom ho odvolali, lebo Valentin sa vraj bál, aby Lucescuovi závratne nenarástla popularita.

Valentin si pritom s hráčmi Steauy rozumel. Keď jeho rodinu počas revolúcie popravili, vo svojom byte ho ukrýval útočník Marius Lacatus. Po prevrate pracoval v Bukurešti ako fyzik. Steaua zostala pod kontrolou armády až do roku 1998, kým sa jej väčšinovým vlastníkom nestal kontroverzný George „Gigi“ Becali.

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie