Denník N

Nepodceňuj hlupákov

Smer by sa nemal utešovať svojimi preferenciami. Masa s pocitom vylúčenia je nepriateľská k akejkoľvek strane.

Autor je bývalý pracovník ÚPN

Uplynulý víkend sa stretávali na rôznych miestach Slovenska rôzne skupiny ľudí. Jedna sa tešila z Pohody. Druhá juchala na námestí v Žiline. Atmosférou dosť odlišné zhromaždenia. Mňa by však zaujímali výsledky pomyselného sociologického výskumu uskutočneného na poriadnej vzorke obyvateľstva s otázkou: s kým sa viac stotožňujete? Možno by bol výsledok dosť tristný.

Silno nereprezentatívny prieskum uskutočnený autorom z odpočutých rozhovorov v občerstvovacích zariadeniach okresov Žiar nad Hronom, Lučenec, Banská Bystrica a Brezno by ukázal, že väčšina sa prikláňa k junákom zo Žiliny. Veď jedni len počúvajú hudbu a prednášky „vymývajúce“ mozog, ako svojho času povedal poslanec Blaha. Tí druhí začínajú „konečne riešiť“.

Anabolickí junáci, omotaní v rôznych zástavách, potetovaní runami, číslovkami a aj štúrovcami, to dnes nemajú ľahké. Skĺbiť lásku k Hitlerovi s náklonnosťou k pohrobkovi Lenina a zároveň byť najväčší Slovák, to dá zabrať. Alebo možno ani nie.

Ľudia nie sú hlúpi, ale ohlupovaní

Najlepšie to vystihol teológ a filozof Dietrich Bonhoeffer, ktorý asi aj pre svoju výstižnosť zomrel v koncentračnom tábore Flossbürg. Texty, ktoré, mimochodom, písal v nacistickom väzení, na aktuálnosti nestratili, zdá sa, nič. Jeden sa volá: „O hlúposti“ (Hlupák je nebezpečnejší než zloduch).

Obsahuje aj niečo takéto: Proti zlu sa dá protestovať, dá sa proti nemu v krajnom prípade zakročiť aj násilím. Proti hlúposti sme bezmocní. Ani protesty, ani násilie tu nepochodia. Fakty odporujúce vlastným predsudkom sa neuznávajú. Pritom je hlupák, na rozdiel od zlého človeka, sám so sebou úplne spokojný. 

Bonhoeffer mal ešte niekoľko mimoriadnych postrehov. Hlúposť nie je v jadre defektom intelektuálnym, ale ľudským. Nemáme ani dojem, že by bola hlúposť vrodeným defektom. Skôr sú ľudia za istých okolností ohlupovaní, respektíve sa nechávajú ohlupovať. Pozorujeme, že uzavretí a osamelo žijúci ľudia trpia týmto defektom menej ako jednotlivci,či skupiny so sklonom k združovaniu.

Hlúposť nie je ani tak problém psychologický ako sociologický. Moc jedných využíva hlúposť druhých. Celý proces nespočíva v tom, že by určité, napríklad intelektuálne ľudské vlohy náhle zakrneli alebo vymizli, ale skôr ohromujúci dojem vyvolaný vonkajšou mocou pripravuje človeka o jeho vnútornú samostatnosť, takže sa potom viac či menej nevedome vzdáva hľadania vlastného postoja k daným životným situáciám.

Zmena môže byť rýchla

A tu sa už dostávame zo Žiliny do Národnej rady a Úradu vlády. Koľko z tých, čo tvoria a aplikujú zákony, Bonhofferove myšlienky pozná? Neviem. Aspoň časť, možno nevedomky, niektoré jeho myšlienky v praxi aplikuje. Najmä tí, čo vyrábajú z veľkej časti našej populácie klientov sociálneho štátu, by sa mali zamyslieť. Platí  to však aj pre poslancov opozičných strán, ktorí nie sú schopní osloviť vyššie spomenutú krčmu.

Práve „klienti“ sociálnej politiky Smeru sú spolu s ďalšou masou frustrovaných nevoličov základom masy. Tí, čo spravujú a vedú tento štát, by si mali povinne prečítať Arendtovej Pôvod totalitarizmu, kapitolu o masách. Po prispôsobení sa dá aplikovať aj na slovenské pomery.

Masu tvoria neutrálni, politicky indiferentní ľudia, ktorí sa sotva kedy zúčastňujú volieb. O túto masu sa opierali tí, ktorých junáci zo Žiliny tak obdivujú. Masa má vždy tendenciu prikloniť sa k silnému, ktorý za ňu rozhoduje, ktorý sa ujme jej problémov a zodpovednosť rád vezme na seba. Tu by si v Smere mohli spokojne zatlieskať. Veď takého lídra máme. Aj preferencie tomu nasvedčujú.

Len Arendtová napísala ešte jednu vec. Že masa s pocitom vylúčenia je nepriateľská k akejkoľvek strane. Najmä, keď zodpovední svojím prístupom pestujú v mase odpor k veciam verejným. Keď sa k tomu pridá presvedčenie, že aj tak sú všetci rovnakí, veď „kradnú všetci rovnako“, môže byť aj silný riešiteľ ľahko nahradený.

Neschopní rozoznať zlo

Zatiaľ je to v pohode. Síce kradnú, ale kým aj ja z toho niečo mám… Ale keď sa raz minú zdroje na vlaky zadarmo a sociálne balíčky? O tom, že náklonnosť k silnému riešiteľovi problémov je premenlivá, sa Smer mohol presvedčiť pri posledných župných voľbách. Ani rastúce preferencie SNS asi nespôsobili len bilbordy, na ktorých Andrej Danko vyzerá, že sa modlí Anjeličku, môj strážničku.

Keď sa k tomu pridá vojna na hraniciach, imigranti, nezamestnanosť, prípadná nestabilita v Európskej únii, vznikne dosť výbušný koktail.  Potom už asi reči o vykopávaní otvorených dverí a leštenie busty masového vraha Guevaru stačiť rozhodne nebudú. A už vôbec nie žilinským junákom, ktorí by možno pokojne vymenili zopár Mladičových vojakov v Srebrenici.

Ako napísal Bonhoeffer: „Keď sa stal nástrojom bez vlastnej vôle, bude hlupák schopný akejkoľvek špatnosti a súčasne neschopný rozpoznať ju ako zlo“.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie