Gumovanie a škrtanie

Keď chcem o knihách písať, píšem do nich. Značím si a podčiarkujem, na obranu dodám, že zväčša ceruzkou. A potom gumujem, keď knihy posúvam ďalej. A tak si spomeniem na jún, na koniec školského roka – hodiny strávené gumovaním poznačeného v učebniciach.

A začiatok? Prvé hodiny sa niesli v znamení škrtania – chvalabohu aspoň nie trhania – strán. Išli sme, listovali v učebniciach literatúry, dejepisu či ruštiny a škrtali celé strany, témy. Samozrejme ako deti sme sa tešili, znamenalo to scvrkávanie učebnice a môže byť niečo potešiteľnejšie? Nepozastavovali sme sa nad tým, čo a prečo škrtáme. A tak šiel život, koniec júna: gumovanie, september: škrtanie.

Keď som začala chodiť do knižnice, rada som nachádzala v knihách podčiarknuté vety či komentáre. Prahla som po recenziách. Spolu čitateľoch. Sieti. Preto ma prekvapilo, keď som sa rozprávala s kamarátkou, vedkyňou špecializujúcou sa na stredovekú literatúru, keď sa pohoršovala nad študentmi, ktorí si odvážia do knihy robiť značky. Ja som čitateľ primitív, čitateľ roľník. Čitateľ stopár oceňujúci značky iných čitateľov. 

Po značkách, i keď na stromoch, som si to v  júnový deň namierila v Španielsku na vrch s názvom Barolo. Predo mnou obloha, za mnou more. A ticho. Závratné ticho.

Ale od istého momentu: hlasy, džavot, smiech, krik. Moja cesta sa pretínala s triedou malých školákov. Záver školského roka: výlety. A tak ma zvedavo obkľúčilo 40 detí. Prvá otázka bola: ako sa volám. Po tom, čo som sa predstavila, odznelo na oplátku všetkých 40 mien – viac menej naraz.

A malí Španieli dychtili precvičiť si s cudzinkou angličtinu, a tak nasledovala lekcia WHAT´S YOUR FAVOURITE..? What´s your favourite coun­try? What´s your favourite animal, colour a tá najoblejšia postavička sa ma spýtala: What´s your favourite food? Bol to dlhý kvíz. Nástojčivosť otázok podčiarkovalo poludňajšie slnko a detská náruživosť. Zatiaľ nezahriaknutá.

Deň po návrate domov som sa ocitla pár krokov pred mamičkou s malým školákom. Vyšli zo školy a mamička sa takto obrátila na syna:  „Ty sa musíš naučiť spracovať informáciu, čo ti nejde pod nos. Život nebude, ako si ho vysnívaš!“ What´s your favourite… chcela som sa obrátiť na mamičku. Ale radšej som sa rovno škrtla.