Denník N

Nech sa nám darí, priatelia

Max Švabinský: Chudobný kraj
Max Švabinský: Chudobný kraj

Užívajte si máj, ako sa patrí, aj keby sa zdalo, že možnosti sú momentálne obmedzené.

Autor je výtvarník

Začal sa máj. Čarovný mesiac plný očakávaní, mesiac lásky, mesiac víťazstva, mesiac mesiac.

Pred pár dňami mal môj otec narodeniny. Narodil sa prvého mája roku 1924. Mal by deväťdesiatšesť rokov, ale už dvanásť rokov ich oslavuje niekde v okolí súhviezdia Orion. Slepý obor Orion putujúci nočnou oblohou, s Apolónom stojacim mu na pleciach, k prvým lúčom brieždenia, ktoré nikdy nezastihne.

Tak na zdravie, otec. A, samozrejme, aj vám, priatelia, nech sa nám darí!

Dal by som si mint julep. Poznáte mint julep? Južanský nápoj číslo jeden, keď začne rásť mäta, pcháme ju do pohárov s nadrveným ľadom a práškovým cukrom a hojne prelievame Tennessee whiskey, mňam! Ako hovorí Mr. Smiths, kto aspoň raz neskúsil, žil márne.

A k tomu si určite pustím platňu Billa Withersa Ain’t no Sunshine a bude nám obrovsky. Alebo môžeme počúvať Bachovu Suitu pre Cello G dur a k tomu recitovať svojej láske Máchove verše, tiež dobré. Ako sa vám páči.

Myslím na Haryho, myslím na obraz Maxa Švabinského Chudobný kraj. Milujem to svetlo, v ktorom je všetko ponorené. Ináč na Hanej v okolí Kroměříža také svetlo je, presne také. Ten názov sa mi zdá neadekvátny, pre mňa je ten obraz bohatý všetkými farbami prírody a dievčenská postava magická ako hviezdy, ale dobre, keď chudobný, tak chudobný.

Visel v jeho múzeu v jeho rodnom dome na námestí v Kroměříži, keď som tam bol v osemdesiatych rokoch na vojne. Vynadíval som sa naň do sýtosti. Robila tam vtedy kustódku krásna stará pani, ktorá sa so Švabinským poznala.

Vyzerala ako ženy z jeho obrazov a vedela o každom diele všetko. Rozprávala mi príbeh, ako tam vždy raz za čas príde starý pán a ukradne raný Švabinského obraz, malú olejovú skicu na plátne. Zavraždenie Valdštejna, krásny obrázok maľovaný elegantnými ťahmi ako tá Bachova suita. Oni ho pri východe zastavia a obrázok mu odoberú. On sa ospravedlní a odíde. Po čase znovu príde a všetko sa zopakuje. Nemôže si pomôcť. Milé.

Ako to píšem, behá okolo mňa moja vnučka a prakticky dokazuje, že najviac na svete je mliečna čokoláda. Ináč to je pravda. Čokoláda je čistá láska. Mali by sme sa živiť len čokoládou.

Okrem toho, ako hovorí v Jarmushovom filme Ghost Dog Isaach de Bankolé, obsahuje veľa kalcia.

Luna sa teraz točí do kruhu napodobujúc ekliptiku – že by nejakí dervišskí predkovia alebo nebodaj Irokézi?

No nič, idem maľovať ten obraz. Bude sa volať Zlomené žezlo alebo Nová výprava argonautov. A vy si užívajte máj, ako sa patrí, aj keby sa zdalo, že možnosti sú momentálne obmedzené. Tie v nás sú orionálne nebulo neobmedzené.

Počúvajte,
Jezero hladké v křovích stinných
zvučelo temně tajný bol,
břeh je objímal kol a kol
a slunce jasná světu jiných
bloudila blankytnými pásky,
planoucí tam co slzy lásky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie