Zomrela Ľudmila Peterajová

Významná slovenská historička umenia pripravila mnohé zásadné výstavy, napísala vyše dvadsať monografií a stovky ďalších textov. Bola profesorkou na VŠVU a dlhoročnou kurátorkou Slovenskej národnej galérie.

Je to takmer presne rok, čo sa v Slovenskej národnej galérii krstila monografia Ester Martinčekovej – Šimerovej a preplnený priestor Berlinky dojato aplaudoval autorke knihy Ľudmile Peterajovej. Bol to jeden z jej posledných veľkých umeleckých počinov, vo štvrtok zomrela vo veku nedožitých 88 rokov.

Jej profesijný život bol spojený predovšetkým s pôsobením v Slovenskej národnej galérii, kde pracovala v rokoch 1953 – 1975. Podieľala sa na budovaní jej zbierkového fondu a bola autorkou niekoľkých prvých monografických výstav umelcov, dnes už klasikov slovenskej moderny, ale aj výstav, ktoré reagovali na živé pnutie 60. rokov.  „Keby sa aj na všetko zabudlo a všetko by zapadlo prachom času, tak výstava Generácia 1909. Svedomie doby, otvorená v polovici 60. rokov, je tou, s ktorou sa neprestane počítať,“ hovorí kunsthistorička Beata Jablonská.

V roku 1970 bola Peterajová kurátorkou národnej expozície na Benátskom bienále, kde naše výtvarné umenie reprezentoval Jozef Jankovič. Od polovice sedemdesiatych rokov pôsobila na Vysokej škole výtvarných umení. V novembrových dňoch 1989 bola jednou z troch pedagógov, ktorým študentský štrajkový výbor vyslovil dôveru.

Ľudmila Peterajová napísala vyše dve desiatky knižných monografií (podľa vlastných slov si najviac cenila knihy o Ester Martinčekovej – Šimerovej a Albínovi Brunovskom), publikácií a odborných štúdií o výtvarnom umení, pripravila vyše 300 katalógov k výstavám a množstvo príspevkov, recenzií, štúdií a esejí. „Mojimi najosobnejšími textami ostávajú zápisky zo zahraničných ciest,“ napísala vo svojich monumentálnych Pamätiach, ktoré vyšli v roku 2012. Bola tiež činná ako prekladateľka z taliančiny.

„Vždy som brala život ako divadlo, v ktorom som diváčkou a nie predstaviteľkou hlavnej roly,“ zvykla hovoriť Ľudmila Peterajová. Napriek citovanej vete sa roky pohybovala v pomyselnom divadle slovenského výtvarného diania v neprehliadnuteľných úlohách, vďaka ktorým navždy zostala rešpektovanou osobnosťou v oblasti teórie a dejín výtvarného umenia.