Denník N

Dejiny Slovenska sú plné hnusoby

Foto - TASR
Foto – TASR

Ľudstvo si vo forme chorôb vyberá smrtonosný dar od dobytka. Čierna smrť v 14. storočí zďaleka nebola prvou epidémiou, ktorá ovplyvnila územie dnešného Slovenska.

„Epidémie sú rovnako neodvratné ako smrť a dane,“ vyhlásil v roku 1982 pred americkým kongresom mikrobiológ a imunológ Richard Krause.

Politikom na ich pozvanie vysvetľoval, prečo sa Spojené štáty musia pripraviť na nevyhnutný príchod ďalších „hnusôb“. Do kongresu si ho zavolali, pretože rok predtým vydal knihu Neutíchajúci príliv: Trvalá hrozba mikrobiologického sveta, v ktorej varoval, že sa môžu vrátiť choroby, ktoré sme považovali za porazené.

Záujem vyvolal práve tým, že knihu vydal v čase, keď po vlne vedeckých objavov vo verejnosti prevládal optimizmus, že sa raz nadobro podarí potlačiť infekčné ochorenia. Lenže nové nákazy ako ebola či práve prepukajúca pandémia HIV vedcov znepokojili natoľko, že v priebehu 80. rokov začali intenzívnejšie varovať pred možným návratom temných čias ľudstva. Ako dnes vidíme na pandémii COVID-19, Krause vedel, čo hovorí.

Svet teda nezažíva nič nové a neočakávané, pokiaľ ide o hrozbu, ktorej čelí. To len ďalší z radu patogénov vo veľkom zabíja ľudí. Rozdiel je našťastie v tom, že tentoraz vlády a vedci spoločným úsilím zatiaľ zabránili omnoho horším následkom, než aké by nastali, keby sme nerobili nič.

Dejiny sú plné príbehov, ktoré dopadli oveľa horšie. Aj na území dnešného Slovenska.

Smrtonosný dar od dobytka

Kde sa infekčné choroby berú? Niektoré to majú priamo v názve. Napríklad vtáčia či prasacia chrípka. Odpoveď teda znie – u zvierat. Do tejto kategórie pravdepodobne patrí aj náš COVID-19.

Súčasná epidémia aj mnohé ďalšie ochorenia v dejinách sú daňou za to, že zvieratá chováme na potravu (napríklad pravé kiahne, ktoré zabili stámilióny ľudí, majú pôvod u kráv), ošatenie (antrax môžu šíriť ovce, z ktorých ľudia okrem mlieka a mäsa používajú aj ich vlnu) či len tak z lásky k nim (toxoplazmóza pochádza z mačiek).

Spolu s tým, ako je ľudí čoraz viac, zároveň obsadzujeme nové a nové teritóriá divej zveri, prichádzame s ňou do kontaktu a napríklad vírusy, s ktorými iné živočíchy dokážu žiť, sú pre ľudí často nebezpečné. Takto sa napríklad začala pandémia HIV, keď sa ľudia nakazili od afrických opíc.

Samozrejme, človek zomiera na mnohé iné choroby, ako sú rakovina či ochorenia srdca, za ktoré zvieratá nemôžu, ale nie nadarmo Jared Diamond jednu kapitolu svojej skvelej knihy Osudy ľudských spoločností, za ktorú dostal Pulitzerovu cenu, nazval tak, ako sa volá táto časť textu – Smrtonosný dar od dobytka.

Začali sme ho prijímať pred približne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Veda

Teraz najčítanejšie