COVID-19 je dôsledkom komplexného vzťahu ľudská spoločnosť – životné prostredie

Autor je poslancom Európskeho parlamentu za stranu Spolu a člen frakcie Európskej ľudovej strany

Výskyt choroby COVID-19 koreluje s hustotou ľudskej populácie a je umocnený antropogénnymi zmenami, najmä odlesňovaním a rozširovaním poľnohospodárskej pôdy, intenzifikáciou živočíšnej výroby a zvýšeným lovom a obchodovaním s voľne žijúcimi zvieratami.

Potrebujeme riešenia, ktoré nebudú odstraňovať len následky, ale budú riešiť príčiny vzniku týchto ochorení, ktoré sú spojené s poškodzovaním životného prostredia, so zmenami klímy, stratou biodiverzity a širokou škálou ďalších environmentálnych problémov.

Súčasná pandémia upriamila pozornosť na Čínu a jej praktiky takzvaných mokrých trhov, ktoré zohrávajú v prenose zoonotických chorôb významnú úlohu. Čína má problém s reguláciou týchto trhov, právne normy sú nedostačujúce, navyše tu existuje silný lobing obchodu s voľne žijúcimi zvieratami a ich mäsom a väzba na „tradície“. Časté tvrdenia, že mokré trhy s voľne žijúcimi zvieratami sú čínskou tradíciou, sa nezakladajú na pravde, ak nepovažujeme za „tradíciu” obdobie okolo 30 rokov. Na tradičných mokrých trhoch nájdete len domáce zvieratá a ryby (to však neznamená, že by zaobchádzanie s nimi bolo v niečom iné). Len okolo 10 percent mäsa z týchto trhov je určené pre individuálnych zákazníkov, väčšina smeruje do reštaurácií. Tieto trhy sú aj vyhľadávanou turistickou atrakciou. Problém je tak podstatne širší.

Celosvetový trend intenzívneho poľnohospodárstva a enormné zvýšenie intenzívneho chovu rovnako viedlo a bude viesť k prepuknutiu pandémií. Od roku 1980 riziko vypuknutia zoonóz narastá. Zoonóza sa často objavuje tam, kde je počet chovaných zvierat vysoký alebo rastúci; korelácia nárastu chovaných zvierat intenzívnym spôsobom za 10 rokov a prepuknutia zoonóz je evidentná: môžeme to vidieť na konkrétnych príkladoch ohnísk z nedávnej minulosti:

• rok 1996: H5N1 v Číne – nárast chovaných husí o 340 % za posledných 10 rokov
• rok 2003: chrípka H7N7 v Holandsku – zvýšenie počtu chovaných kurčiat o 4 %
• rok 2009: horúčka Q v Holandsku – zvýšenie chovu kôz o 340 %
• MERS v Saudskej Arábii – zvýšenie chovu dromedárov/tiav o 20 %
• H1N1 v Mexiku – zvýšenie chovu ošípaných o 30 %

K ďalším faktorom, ktoré významne prispievajú k prenosu zoonóz na ľudí, patria rastúci obchod a preprava voľne žijúcich a domácich zvierat a zvýšený pohyb ľudí do neobývaných regiónov. Tesná blízkosť medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami spôsobená masívnym odlesňovaním a zvýšeným záujmom ľudí o chov exotických druhov poskytuje príležitosť na šírenie vírusu.

Odhadnúť riziko neznámych patogénov, ktoré sa v divočine nachádzajú a môžu byť zavlečené do ľudskej populácie, je nemožné. Podobne prepuknutia nákaz, ako je COVID-19, možno očakávať aj v budúcnosti. Preto je namieste návrh zákazu obchodovania s divo žijúcimi druhmi alebo aspoň jeho obmedzenie v rámcoch prísnej legislatívy, biologickej bezpečnosti a zákazu obchodu s ich mäsom.

Ako predchádzať budúcim rizikám? Štandardné zdravotné opatrenia znižujú vplyv súčasných ohnísk, pomáha lepší dohľad a diagnostika, používané sú vakcíny a antivirotiká. Zníženie rizika budúcich ohnísk si vyžaduje riešenie základných príčin – zníženie počtu chovaných zvierat, obmedzenie prepravy a dopytu po mäse, mliečnych výrobkoch, vajciach. Zároveň je potrebné zamedziť narastajúcemu narušovaniu odľahlých prírodných oblastí s vysokou mierou biodiverzity a prirodzenosti. Zníženie počtu hospodárskych zvierat a prechod z intenzívneho na extenzívny chov by výrazne zlepšili životné prostredie vo viacerých oblastiach: znamenali by nižšie riziko zoonóz, menšie poškodenie klímy, zlepšenie stavu biodiverzity, čistejšiu pôdu, vodu a vzduch a v neposlednej miere aj zlepšenie životných podmienok chovaných zvierat!

Trvalo udržateľné využívanie prírody nemožno dosiahnuť súčasnými spôsobmi – potrebujeme zásadnú zmenu našej spoločnosti a jej hodnôt! To sa, samozrejme, týka takmer všetkých našich problémov, ktorých príčinou je nadmerná spotreba a neudržateľné správanie.

K zmene tohto stavu by mohlo prispieť schválenie kľúčových stratégií Európskej únie: Európskeho ekologického dohovoru, Stratégie na ochranu biodiverzity a Stratégie „Z farmy na stôl“, ktoré by mali priniesť zásadné sprísnenie legislatívy a noriem biologickej bezpečnosti a zabezpečenie udržateľnosti pri využívaní voľne žijúcich druhov zvierat.