Denník N

Terorizmus džihádistov uškodil najviac práve moslimom

Francúzi sa spojili. Foto - TASR
Francúzi sa spojili. Foto – TASR

Aj keď by si mnohí voliči a politici želali vrátiť časy “jednoduchého” kresťanského a bieleho Francúzska, na to už je neskoro.

Paríž to stále predýchava. Tisícky ľudí v stredu aj vo štvrtok vyšli do ulíc uctiť si obete chladnokrvného atentátu na satirický týždenník Charlie Hebdo.

Ráno som v metre videl cestujúcich s vytlačenými nápismi Je suis Charlie, a keď som neskôr prechádzal pri jednom z hlavných ťahov v severnom Paríži, každú chvíľu bolo počuť sirény policajných áut smerujúcich na diaľnicu, ktorá bola čiastočne uzavretá pre strach z návratu útočníkov do Paríža.

Atentát na podstatu

Pre nás Slovákov môže byť ťažké pochopiť vplyv útoku na francúzsku spoločnosť, ale pre národ, ktorý stále zakladá svoju identitu na ideáloch revolúcie, je masaker novinárov satirického týždenníka atentátom na samotnú podstatu Francúzska.
Jeden z mojich známych včera na Facebooku zdieľal fotografiu, ktorá oznamovala smrť slobody slova. 1789 – 2015.

V záplave komentárov, ktoré som si prečítal, som našiel názor, že atentát na Charlie Hebdo je francúzskym 11. septembrom. Toto tvrdenie sa môže zdať prehnané, ale denník Le Figaro dnes ráno zhrnul pocit, ktorý deň po útoku vo Francúzsku prevláda.

Titulnej strane dominuje nadpis Sloboda zavraždená, a editoriál pod ním sa volá La guerre – Vojna. Toto je vojna, skutočná vojna. Vojna, ktorú sme dlho nechceli vidieť. Vojna fanatického islamizmu proti Západu, Európe a demokratickým hodnotám.
Krajina vo vojne

Le Figaro tvrdí, že Francúzsko je vo vojne, moja kamarátka v rozhovore dodala, že front sa nachádza priamo v krajine. Otázka, ktorá dnes visela vo vzduchu, je, ako bude táto vnútorná vojna pokračovať.

Už prebehli odvetné útoky na niekoľko mešít po celej krajine. V Le Mans vybuchol granát, inde sa strieľalo. Badať obrovský strach z vystupňovania etnického napätia.

Podľa niektorých odhadov vo Francúzsku žije okolo šesť miliónov moslimov, a mnoho z nich sa právom obáva, že včerajšie útoky poškodia vzťahy medzi nimi a majoritou, ktoré sú už teraz komplikované. Navyše imám Hassem Chalghoumi, ktorý útok ostro odsúdil, povedal, že niektorí klerici už dnes musia žiť pod neustálou policajnou ochranou pred radikálnymi moslimami.

Paradoxne tak islamistický útok uškodil najviac moslimom.

Komplikovaná spoločnosť

Francúzsko je veľmi komplexná spoločnosť, nielen národne a etnicky, ale aj politicky. Za všetko hovorí fakt, že dve z dvanástich obetí boli arabského pôvodu – policajt Ahmed Merabet a korektor Mustapha Ourrad.

Práve Merabet zosobňuje paradoxy francúzskej spoločnosti – veriaci moslim, ktorého zavraždili pri obrane protináboženského týždenníka.

Imigranti a moslimovia sú už od čias afro-Francúza Dumasa a alžírskych vojakov bojujúcich za Francúzsko od prvej polovice 19. storočia pevnou súčasťou francúzskej histórie.

Napríklad Alžírsko, odkiaľ pochádza väčšina francúzskych moslimov, bolo od roku 1830 až do roku 1962 súčasťou Francúzskeho teritória – nie ako kolónia, ale ako jeden z francúzskych regiónov. Na svojom vrchole malo francúzske impérium viac ako 12 miliónov kilometrov štvorcových a vládlo nad osudmi miliónov Arabov v Afrike a na Blízkom východe.

Táto história prispieva k obrovskej komplexnosti súčasného Francúzska. Aj keď by si mnohí voliči a politici želali vrátiť časy “jednoduchého” kresťanského a bieleho Francúzska, na to už je neskoro.

A filozof Marcel Pagnol dodáva, že vysnívané jednoduché Francúzsko je vlastne mýtus. Posledných dvesto rokov bolo poznačených permanentným konfliktom – mladí proti starým, fašisti proti Židom, kresťania proti komunistom, kolonizátori proti kolonizovaným. A dnes sú to islamisti proti republike.

Preto bude zaujímave sledovať ako sa francúzskej spoločnosti podarí vyrovnať s dopadom atentátov na Charlie Hebdo.

Prorok extrémistov

Reakcia moslimskej komunity bola v mnohých prípadoch až hystericky odmietavá. Faktom je, že extrémny islam má vo Francúzsku tisícky sympatizantov.

Veľa z nich bojuje v Sýrii a Iraku. Mnohi Francúzi vinia moslimskú komunitu z neochoty a neschopnosti postaviť sa vnútorným problémom. Je šokujúce, že atentátnici boli indoktrinovaní imámom pôsobiacim v mešite v centrálnom Paríži. Ako je možné, že takíto ľudia beztrestne existujú ako súčasť moslimskej komunity?
Na druhú stranu, imám zo štvrti, v ktorej sa útok stal, vyhlásil, že prorokom extrémistov je Satan.

V rámci piatkových modlitieb by malo po celom Francúzsku dôjsť k odmietnutiu terorizmu. Extrémisti však ostanú a s nimi aj strach z opakovaných atentátov.
Napriek všetkému sa teroristom podarilo dosiahnuť niečo, čo je vo Francúzsku absolútna rarita – zjednotenie celej spoločnosti. Na uliciach dnes vedľa seba protestovali tábory, ktoré sú inak nezmieriteľnými nepriateľmi.

Jednoznačné odmietnutie útoku na republiku, ktorú si vážia všetci, Francúzov zblížilo. Navyše podporu v boji proti terorizmu ponúkli svetové mocnosti od Číny cez Rusko až po USA. Aj to je dôvod na mierny optimizmus. Atentátnici z Charlie Hebdo spustili reakciu, ktorá možno povedie k potlačeniu globálneho džihádizmu.

Autor študuje filmovú réžiu v Paríži

Útok na Charlie Hebdo

Teraz najčítanejšie