Denník N

Pán premiér, odpovedzte 18-tisíc občanom!

Pod otvorený list sa podpísalo vyše 18-tisíc Turčanov vrátane 60 starostov a primátorov naprieč politickým spektrom. Zaslúžia si vašu odpoveď i konkrétne skutky.

Autor je primátorom Martina a podpredsedom strany Sieť

Pred týždňom som so zástupcami troch turčianskych obcí odovzdal v podateľni Úradu vlády otvorený list obyvateľov Turca predsedovi vlády. V obave z možnej privatizácie turčianskych vodární a následného zdraženia vody ho za týždeň podpísalo vyše 18-tisíc obyvateľov Turca. Ibaže premiérovi zatiaľ tisíce Turčanov nestáli za jediné slovo.

Celý problém má svoj pôvod v exekúcii mesta Martin, ktoré v marci po vyše 16 rokoch prehralo spor na Najvyššom súde o 8,4 milióna eur. Exekúcia či nútená správa by mali pre mesto nedozerné dôsledky. Preto som sa krátko po tomto škandalóznom rozhodnutí súdu (mesto štyrikrát predtým na súdoch uspelo) obrátil na premiéra osobným listom so žiadosťou o stretnutie.

Premiér na zásadný problém ôsmeho najväčšieho slovenského mesta zareagoval otázkou, čo on s tým má a či má ísť zaškrtiť predsedníčku Najvyššieho súdu. Na svoj list som sa nedočkal ani len zdvorilostnej odpovede a už vôbec nie osobného prijatia.

Chcel som pritom premiéra upozorniť na zásadný problém, ktorý z možnej exekúcie mesta Martin vyplýva. Nejde totiž len o možnosť siahnuť na 8,4 milióna z verejných financií (či nebodaj vyše 13 miliónov, ak údajný vlastník pohľadávky voči mestu, bratislavský právnik Peter Kubík, zastupujúci napríklad cyperskú schránku Lemikon v spore so štátnym Tiposom, uspeje so svojím dovolaním na Najvyššom súde.

Máli sa mu totiž priznaný úrok 11,4 percenta, chcel by mať 25 percent, aby ešte aj skrachovaná Devín banka mala čo závidieť). Ide predovšetkým o 52-percentný podiel mesta Martin v Turčianskej vodárenskej spoločnosti, ktorá dodáva vodu do celého Turca a stará sa o príslušnú infraštruktúru.

Roky som ako primátor čelil tlaku na privatizáciu tejto firmy. Čísla pritom hovoria jasne – Turiec má spolu s Trnavou najlacnejšiu vodu na Slovensku. V porovnaní so sprivatizovanými vodárňami je turčianska voda nepomerne lacnejšia. Kým Turčania platia tohto roku za kubík vody 0,7302 eura, klienti Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti až 1,0884 eura a klienti Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti až 1,17 eura. V oboch prípadoch ide o zahraničných akcionárov, ktorí sprivatizovali pôvodné vodárne prostredníctvom prevádzkových spoločností.

Som presvedčený, že voda je strategická surovina a nemá slúžiť len ako biznis pre finančné skupiny či iných veľkých hráčov. Voda má ostať pod kontrolou občanov prostredníctvom nimi zvolených zástupcov. Privatizácia prirodzených monopolov mi osobne nedáva zmysel. Paradoxom je, že presne tieto postoje vyznáva aj predseda vlády – ibaže pre nesmerácku samosprávu nie je ochotný pohnúť prstom.

Riešenie je pritom veľmi jednoduché – rozšíriť takzvanú exekučnú výnimku aj na podiel samospráv vo vodárenských spoločnostiach. Keď v auguste 2012 po náleze Ústavného súdu hrozilo, že majetok štátu nebude chránený pred exekútormi, dokázala vláda a parlament počas 48 dní uviesť do života novelu Exekučného poriadku. Turčianska a akákoľvek iná slovenská voda si zaslúži rovnakú ochranu.

A ešte o niečo tie tisíce Turčanov premiéra požiadali. Aby konečne prestal deliť samosprávy podľa toho, z akých politických strán sú ich demokraticky zvolení zástupcovia. Predseda vlády má byť zodpovedným služobníkom všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa mu skladajú na jeho plat, a nie manažérom selekcie, kto je jeho pozornosti hodný a kto nehodný.

Pán premiér, pod otvorený list sa podpísalo vyše 18-tisíc Turčanov vrátane 60 starostov a primátorov naprieč politickým spektrom. Zaslúžia si vašu odpoveď i konkrétne skutky.

Komentáre

Teraz najčítanejšie