Autokiná, autoomše, autokoncerty?

Raz, kedysi dávno, sme mali takú chvíľku a vymýšľali sme blbosti. Najviac smiechu spôsobil nápad urobiť drive-in omše. Inšpirácia autokinom z Ameriky. Aj tieto omše sme vlastne vymysleli pre Ameriku, lebo z Ameriky sa najlepšie smeje, dodáva to nám, svetovým dedinčanom, pocit dôležitosti, odvahy a rebelantstva. Mali sme to premyslené do detailov, nápad samotný pripisujem sebe, ale pokojne to mohol vymyslieť niekto iný, no mne sa to zapáčilo, a tak som sa v tom vŕtal, až som ostal presvedčený, že som to vymyslel ja. Najviac sa nám páčil moment prijímania, ako by autá boli v rade za sebou a farár by dával hostie buď tiež z auta (sme si rovní), alebo z nejakého okienka. Časť s podávaním rúk sme vymyslenú nemali, dal by sa na to využiť ostrekovač.

Ako ďalší bizarný nápad automaticky naskočili autokoncerty. Myslím na to teraz denne, keď mi chodia zo všetkých možných kútov zemegule tipy, ako zachrániť živé koncertovanie počas etáp uvoľňovania, ktoré sa väčších akcií netýkajú, aj festivaly si musia počkať na postetapový svet. Pozerám sa na fotky z Nemecka, Dánska, Litvy a čojaviemodkiaľ a nevychádzam z údivu. Autokiná v amerických filmoch majú svoju romantiku, už aj trochu chápem, prečo to robia, to sa mi však nechce analyzovať. Ale autokoncerty?

Iste, každý nápad sa počíta a každá akcia môže pomôcť mnohým ľuďom, nielen umelcom na pódiu. Ale máločo mi je také cudzie ako koncert, ktorý sledujú „naživo“ ľudia z áut. Hudba znie cez Bluetooth v autorádiách, sedíte za sklom, ako reakciu blikáte a trúbite, kontakt s inými ľuďmi nulový. Keďže je ešte zima, treba aj prikúriť, vzduch hrozný. Niečo ako zahrať si v pondelok ráno po predĺženom víkende na nadjazde na Zlatých pieskoch pre ľudí v zápche. Ešte nedávno bola jednou z hlavných tém umelcov ekológia, ľudstvo sa pýšilo delfínmi v Benátkach či žirafami v Poltári. Hrať pre zjazd motoristov je nielenže neekologické, ale odplaší to aj zajace, ktorým teraz patria letiská a iné veľké plochy v našich sídlach.

Karol Konárik, banskobystrický Karol Duchoň, čiže slovenský Karel Gott odmocnený na druhú, spieval vo svojej legendárnej pesničke o svojej láske k pokroku toto: „Auto je túlavý dom, moderný útek za snom… pojazdné paláce, sedadlá sklápacie, veď to už dôverne poznáš…“ Ďalej si text nepamätám. Upozorňujem svojich priateľov a známych, že okrem iného mi svojimi návrhmi, aby bola Pohoda pohodlne v automobiloch, privodili to, že mi táto pesnička hrá v hlave niekoľkokrát denne. Akoby sme toho trápenia nemali dosť!