Kľúčová otázka pri otváraní škôl: ako veľmi šíria deti koronavírus?

Bol to jeden z prvých známych prípadov nákazy v Európe. Vo francúzskych Alpách sa v januári počas lyžovačky infikovala jedna britská rodina. Nový koronavírus dostal aj ich 9-ročný syn, u ktorého sa prejavili mierne príznaky.

Kým sa na to prišlo, chlapec stihol absolvovať jednu hodinu lyžiarskeho kurzu a navštívil tri miestne školy. Ani u jedného zo 73 otestovaných ľudí, s ktorými bol v kontakte, sa nezistil koronavírus. Medzi nimi boli deti zo škôl aj jeho dvaja súrodenci.

Príbeh, ktorý spomína magazín Science, nemá veľkú vedeckú výpovednú hodnotu, keďže môže ísť o náhodu. No objavilo sa niekoľko štúdií, ktoré naznačujú, že deti by skutočne mohli menej prenášať nový koronavírus.

Na druhej strane, niektoré iné štúdie to skôr popierajú a aj samotní vedci sa o to momentálne sporia. Pri otváraní škôl v Európe aj na Slovensku môže ísť o kľúčovú otázku.

Doteraz vieme, že deti infekciu SARS-CoV-2 zvládajú oveľa lepšie ako dospelí, často bez príznakov. Ako veľmi však šíria vírus?

Objatie pre starých rodičov

Minulý týždeň v tomto smere zaujali odborníci zo Švajčiarska. Doktor Daniel Koch, šéf oddelenia infekčných chorôb Federálneho úradu verejného zdravotníctva, na tlačovej konferencii povedal, že starí rodičia sa už nemusia báť objatia od ich vnúčat do 10 rokov, pretože šanca, že ich takto nakazia, je takmer nulová. Varoval však pred dlhším strážením detí.

„Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že deti neprenášajú túto chorobu. Na rozdiel od chrípky či iných chorôb dýchacej sústavy, kde deti hrajú hlavnú rolu počas epidémie, s koronavírusom je to iné,“ povedal Daniel Koch pre portál RTS.

S tým, že deti sa „zriedkakedy nakazia a tie, čo sa nakazia, málokedy šíria vírus,“ súhlasí aj Švajčiarska pediatrická spoločnosť.

Len o pár dní neskôr sa priamo zo Švajčiarska ozvali hlasy, že to tak nemusí byť. „Nemôžeme v súčasnosti jasne povedať, či deti môžu prenášať vírus, alebo nie,“ znie v jednej štúdii podľa portálu The Local. Ďalšia štúdia tvrdí, že by bolo „naivné nepovažovať deti za prenášačov“.

Vo Švajčiarsku, ktoré bolo zasiahnuté relatívne silno, sa majú základné školy otvoriť budúci pondelok. V Dánsku sú triedy pre mladších žiakov otvorené od polovice apríla za prísnych opatrení, ako je zníženie počtu žiakov v triedach či povinné rozostupy.

Nie sú v prirodzenom prostredí

Problémom mnohých štúdií o tom, ako veľmi deti prenášajú koronavírus, je ten, že viaceré štáty veľmi rýchlo zatvorili školy. Deti tak nie sú vo svojom „prirodzenom prostredí“, kde si bežne šíria chrípky či iné ochorenia.

Preto v niektorých štúdiách vychádza, že chorobu nešíria. Jeden z príkladov je práca z Holandska, ktorá skúmala 54 domácnosti so 116 deťmi do 16 rokov. Ani v jednej z nich sa nestalo, že by chorobu „domov“ prinieslo dieťa.

Štúdia, ktorá prispela k tomu, že silno zasiahnutý národ otvorí školy budúci pondelok, sa však tiež udiala po zatvorení tried v krajine. „Deti boli špeciálne chránené od začiatku epidémie a ich kontakty boli obmedzené, čo môže sčasti vysvetliť málo dôkazov prenosu na ne“ povedala pre portál The Local švajčiarska odborníčka Isabella Eckerleová.

Austrálska štúdia v školách

Jedna z mála štúdií, ktorá skúmala šírenie priamo v školách, vyšla nedávno v Austrálii. Tiež však naznačuje, že choroba sa z nejakého dôvodu až tak nešíri medzi deťmi.

Odborníci v nej skúmali 18 pozitívnych prípadov v pätnástich školách v štáte Nový Južný Wales. Išlo o 9 žiakov a 9 zamestnancov a všetci mali možnosť šíriť chorobu vo svojej škole.

Celkovo bolo týchto 18 potenciálnych prenášačov choroby v kontakte s vyše 850 ľuďmi, prevažne žiakmi. No zistilo sa, že nakazili len dvoch študentov. Z toho na základných školách sa nakazil iba jeden zo 168 kontaktov šiestich infikovaných ľudí.

„Zistenia sú predbežné, no naznačujú, že šírenie COVID-19 na školách v Novom Južnom Walese bolo veľmi obmedzené,“ píše sa v štúdii. Autori však priznávajú, že v polovici sledovaného obdobia počet detí v školách výrazne poklesol, pretože úrady odporúčali, aby sa deti vzdelávali z domu online.

„Nie je to tak, že by k prenosu nedochádzalo, len to naznačuje, že k prenosu medzi deťmi dochádza menej často ako u dospelých,“ povedala pre Vox hlavná autorka štúdie Kristine Macartneyová.

Iný názor v Nemecku

Oveľa opatrnejší sú odborníci z Nemecka na čele s hlavným nemeckým virológom, ktorý radí nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, Christianom Drostenom. V štúdii, ktorá vyšla minulý týždeň, merali množstvo vírusov vo výteroch v rôznych vekových skupinách.

Skúmali to na vzorke skoro 4-tisíc pozitívne otestovaných ľudí. Detí od škôlkarov po stredoškolákov bolo vo vzorke vyše 120.

Zistili, že nebol skoro žiaden významný rozdiel medzi tým, koľko vírusov mali vo vzorke deti a dospelí.

„Vzhľadom na tieto výsledky musíme varovať proti neobmedzenému znovuotvoreniu škôl a škôlok v súčasnej situácii. Deti môžu byť infekčné ako dospelí,“ píše sa v záveroch štúdie.

Na túto štúdiu sa opýtali aj švajčiarskeho doktora Daniela Kocha. „Oni hovoria, že choré deti majú podobné množstvo vírusov ako dospelí. Toto nedokazuje, že prenášajú chorobu (…). Pre mňa je zjavné, že deti bez príznakov chorobu nešíria,“ povedal pre RTS.

Nemeckí odborníci v štúdii priznávajú, že u detí sa častejšie vyskytuje bezpríznakový priebeh, to znamená, že menej kašľú a tým môžu infekciu aj menej šíriť.

„Sú však aj iné argumenty v prospech prenosu, a to je väčšia fyzická aktivita a bližšie sociálne kontakty detí,“ dodáva štúdia. Malé deti takisto horšie dodržiavajú hygienu.

Drosten na Twitteri upozornil aj na čerstvú štúdiu z Číny. Tá tvrdí, že proaktívne zatvorenie škôl znížilo rozsah epidémie v krajine o 40 až 60 percent.

Iné argumenty za otvorenie

Šírenie epidémie je len jeden aspekt pri zvažovaní znovuotvorenia škôl. Tým ďalším je vzdelanie detí, ktorým môžu mesiace mimo triedy chýbať, takisto prehĺbenie rozdielov medzi lepšími a horšími žiakmi či tými z bohatších a chudobnejších rodín, na čo sa upozorňuje napríklad v Spojenom kráľovstve.

Deti zatvorené doma, pokiaľ ich rodičia pracujú, môžu mať nedostatok pohybu aj spoločenského kontaktu, môže to byť záťaž na psychiku pracujúcich rodičov. Má to aj ekonomické dôsledky, keď sú mnohí rodičia na OČR.

V Británii sa napríklad podľa jednej nadácie zdvojnásobil počet detí, ktoré nejedia dostatočne, pretože nemôžu dostávať jedlo v škole a ich rodičia majú problémy s príjmom. Celkovo ide o pätinu britských domácností s deťmi.

Slovenský epidemiológ pôsobiaci v Česku Rastislav Maďar, ktorý je súčasťou poradného tímu českej vlády, začiatkom marca pre Denník N povedal, že podľa neho nie je dobrý nápad zatvoriť školy, pretože malé deti môžu strážiť starí rodičia, čo ich ohrozuje, najmä keď ich navštevujú pracujúci rodičia.

Ako ďalší argument spomenul, že v Česku chýbali niektoré dôležité povolania ako zdravotné sestry, ktoré museli zostať s deťmi doma.

Za skoršie otvorenie škôl bol už v polovici apríla aj Vladimír Krčméry, ktorý pre Postoj argumentoval okrem iného tým, že niektoré deti môžu prepadnúť televízii a internetu a bude ohrozené ich duševné zdravie. V tom čase však bol jeho názor v štábe menšinový.

Krčméry včera pre TV Markíza povedal, že si vedia s odborníkmi predstaviť, že o dva týždne by sa otvorili škôlky a prvý stupeň škôl. Stredné školy a vysoké školy môžu fungovať online.

Vybrané štúdie: 

• An analysis of SARS-CoV-2 viral load by patient age
  
• Changes in contact patterns shape the dynamics of the COVID-19 outbreak in China
  
• COVID-19 in schools – the experience in NSW
• Shedding of infectious SARS-CoV-2 in symptomatic neonates, children and adolescents