Denník N

Buterfláje s bluesovo modrými krídlami

Buterfláje lecá je album rovnako pestrý, ako je prepestré aj zloženie hudobníkov okolo Juraja Turteva.

Ak by sme mali vymenovať najvýraznejšie osobnosti slovenskej bluesovej scény, určite by medzi nimi nemohlo chýbať meno Juraj Dura Turtev. Na druhej strane však jeho tvorba a projekty ostatných rokov presvedčivo dokazujú, že klasický bluesový model už dávno nepatrí medzi jeho priority, ale že blues je skôr jeden zo zdrojov, z ktorého vychádza a ku ktorému sa z času na čas vracia.

Občas sa píše, že blues je miesto, kam si chodia rockeri nabiť svoje batérie, a Turtev môže byť jedným z príkladov. Hoci do svojich piesní zahrnul alikvótny spev aj prvky ethno, hoci jeho gitarový sprievod čerpá skôr z folku než z delta blues a klasické textové bluesové rekvizity nahradil jazykom a témami súčasnej poézie, nikdy blues neopustil. A je zrejmé aj to, že skôr než o tradičnú dvanásťtaktovú schému mu ide o ony spodné bluesové prúdy, ktoré sa vinú jeho nahrávkami.

Toto turtevovské blues má rôzne podoby a Turtev sa medzi nimi pohybuje s labužníckou ľahkosťou – ako sólový pesničkár s gitarou ukazuje svoju viac folkovú tvár, o pár krokov ďalej smerom ku kapelovému stvárneniu je folkbluesové združenie Dura & Blues Club. Na úplne opačnej strane zvukového spektra je jeho najelektrickejšia podoba, blues-funkový Blues­weiser, a niekde medzi nimi sa nachádza pôsobivý projekt Šamorínskych veršov – trojica kníh básní poetky Judity Kaššovicovej (Šamorínske verše /2005/, Rok v Šamoríne /2007/ a Krajina ticha Csölösztö /2008/) s cédečkami, na ktorých Kaššovicovej verše zhudobnil a „s trochou pomoci priateľov“ interpretuje Juraj Turtev.

Plejáda muzikantských špičiek

Projekt Šamorínskych veršov akoby zdôrazňoval voľnosť, s akou Turtev pristupuje k interpretácii svojej hudby. Kým iní hudobníci sa zaklínajú charakteristickým štýlom a spoliehajú sa na stabilných spoluhráčov v rámci kapely, Turtev ponúka priestor a spoluprácu pri tvorbe. Vďaka tomu sa aj na Šamorínskych veršoch objavila plejáda špičkových hudobníkov aj recitátorov (Sui Vesan, Hearn Gadbois, Miloš Železňák, Ajdží Sabo, Maťo Zajko, Slávka Halčáková, Boboš Procházka a mnohí ďalší).

Aj zoskupenie Dura & Blues Club, ktoré nahralo najnovšie cédečko s pozoruhodným náz­vom Buterfláje lecá (2019), je skôr voľné združenie než kapela v tradičnom ponímaní. Základ nahrávok síce vytvorili osvedčení spoluhráči, akými sú gitaristi Maťo Zajko, Rado Špička a Miloš Železňák, bubeník Igor Ajdží Sabo, basisti Martin Gašpar a Roman Kraic či hráč na ústnu harmoniku Erich Boboš Procházka, ale svoj vklad do nahrávky dávajú aj ďalší.

Keď si však uvedomíme, že počas dvoch desaťročí existencie sa v Blues Clube vystriedala viac ako stovka hudobníkov, tak sumárny počet 22 muzikantov zúčastnených na tejto nahrávke nie je zas až taký závratný. Turtev nahrávanie poňal naozaj ako miesto stretnutia spriaznených duší a netreba zdôrazňovať, že vo všetkých prípadoch ide o vynikajúcich hudobníkov – špičku slovenského blues (ale nielen blues). Na CD si zahosťoval napríklad nestor slovenského bigbítu Peter Koreň st. (Blues Five, The Meditating Four) a magickými tónmi Hammond organa signoval nahrávku cover verzie piesne legendárneho poľského bluesmana Tadeusza Nalepu Ty si tá pieseň. V tej istej skladbe „roztočil“ s Turtevom dueto aj Koreňov bývalý spoluhráč z The Meditating Four Jožo Barina.

Absurdnosť a dada

Príležitosť na ďalšiu pozoruhodnú hosťovačku poskytol Turtev aj Petrovi Lipovi, keď mu ponúkol na interpertáciu svoju pieseň Hudba. Lipa ponuku bezo zvyšku využil a na pozadí šťavnatých gitár s chuťou rockovo swinguje. A aby hosťujúca špička bola kompletná, miesto má aj ďalší nestor slovenskej bluesovej scény Ján Litecký-Šveda – ten si zas s nákazlivým drajvom (a nadhľadom) „strihol“ vlastné Blues o záchrannej brzde (É pericoloso sporgersi).

Ak som v texte viackrát spomínal projekt Šamorínskych veršov, CD Buterfláje lecá sa dá istým spôsobom chápať ako jeho symbolické uzavretie. Zaradenie šestice najvýraznejších piesní (Krásny pocit, Autíčko, Si tu, Pieseň moruší, Život ty rieka divoká, Modroblues) z tohto poetického cyklu je zároveň ich zaradením do regulárneho bluesového kontextu.

Buterfláje lecá je album rovnako pestrý, ako je prepestré aj zloženie hudobníkov. Svoje miesto tu majú prevzaté skladby (tradicionály Zdá sa mi a Život ty rieka divoká, ale aj temné Vese álom boogie Tamása Csibu) a napriek tomu, že poznám Turtevovu afi­nitu k J. J. Cale­ovi, Krásny pocit je naozaj viac „turtevovský“ ako „caleovský“, takže som ho sprvoti považoval za ďalšiu Turtevovu skladbu.

Z celého albumu aj z jednotlivých piesní cítiť patričný nadhľad, ale absurdnosť a dadaiz­mus má vrchol v titulnej Buterfláje lecá. V tejto bluesovo rapovanej zmesi západoslovenských dialektov by asi nikto nehľadal taj-mahalovské blues, ktorým interpretáciou mala pieseň prapôvodne byť. Ale o to tu asi nejde. Blues Club bolo vždy predovšetkým stretnutím dobrých muzikantov a miestom pohodovej hudby. Tak ako aj teraz.

Kultúra

Teraz najčítanejšie