Napije sa, ide na potrebu a štyri hodiny v kuse v overale testuje dôchodcov – zo života dobrovoľníka
Dobrovoľníci Červeného kríža vydržia v ochrannom oblečení aj dlhé hodiny, len aby šetrili zdravotnícky materiál.
Je pondelok ráno, pre Lukáša Longauera a Vlastimila Drašnara jeden deň z mnohých. Obaja dobrovoľníci Územného spolku Červeného kríža v Banskej Bystrici pripravujú nový karavan s logom Červeného kríža na odbery vzoriek, na ktorom sú upozornenia o nebezpečenstve COVID-19.
Sedačky nie sú ešte prečalúnené, germicídy a ozonizátor v aute zatiaľ nemajú, ale všetko je už objednané. Lukáš pri ukladaní chladničky hovorí, že nechceli tlačiť veci pred sebou, tak začali jazdiť a odoberať vzorky. Tlačiť veci pred sebou v reči dobrovoľníkov z Červeného kríža znamená, že potreba testovať je dôležitejšia ako ich ochrana pred nákazou a únavou, keď sa nezastavíte a z práce idete rovno odoberať vzorky.
Overaly šetria
V banskobystrickom Červenom kríži vytiahli prvý karavan koncom marca. Pôvodne ho používali na rôzne asistenčné služby, ale s príchodom korony do neho dokúpili prenosnú chladničku či box na rozmrazovanie a urobili z neho prvé odberové miesto. Nedávno s pomocou štátu, samospráv a iniciatívy Kto pomôže Slovensku dostali úplne nový.
Ešte pred odchodom na testovanie v Domove sociálnych služieb v Hronci začnú rozprávať o ochranných prostriedkoch. Cítim sa trochu nesvoj a trápne, jeden z ochranných overalov minú na mňa. Ochranné obleky síce majú, ale radšej šetria, pretože nevedia, kedy príde ďalšia zásielka. Aj preto chodia na odbery radšej dvaja, hoci keď je klientov veľa, ako napríklad v Rimavskej Sobote, v trojici by to bolo lepšie.
„Keď budeme mať v sklade 150 ochranných odevov, poviem si OK – pôjdem sa počas odberov napiť, aj na malú potrebu. Ak by sme sa vyzliekli, museli by sme si dať minimálne nové obleky
