Prečo sú epidémie superšíriteľkami konšpirácií?

Autor je sociológ, Sociologický ústav SAV

Na Slovensku je podľa aktuálneho výskumu viac ako polovica občanov presvedčená, že koronavírus bol umelo vytvorený v laboratóriu, a takmer 41 percent respondentov si myslí, že tento vírus bol navyše i zámerne rozšírený medzi ľudí.

Slovensko v tomto presvedčení nie je výrazne odlišné od iných krajín, napríklad vo Veľkej Británii je o umelom pôvode vírusu presvedčená asi polovica občanov a v USA takmer tretina. Vo vedeckej komunite, ktorá vírus priamo skúma, v tejto otázke síce neexistuje absolútna zhoda, ale veľká väčšina vedcov zastáva názor, že vírus sa na človeka preniesol náhodou a jeho pôvodným hostiteľom boli netopiere.

Môžu za to Židia, Nemci, Američania…

Predstavy o zámernom vyvolaní epidémie nie sú v histórii ľudstva žiadnou novinkou, skôr sa zdá, že takmer každá väčšia epidémia bola sprevádzaná i konšpiráciami o jej pôvodcoch.

Súčasťou veľkej epidémie moru v Európe v 14. storočí bolo i presvedčenie, že za túto chorobu môžu Židia, ktorí otrávili studne, pretože chcú ovládnuť svet. Židia boli preto v horšom prípade upaľovaní a v lepšom vyháňaní zo západoeurópskych miest.

Epidémia španielskej chrípky v rokoch 1918 – 1919 bola pripisovaná nemeckej armáde, ktorá ju mala v USA rozširovať úmyselne zo svojich lodí či dokonca ponoriek. Ďalšia teória hovorila o infikovaní aspirínu, ktorý vyrábala nemecká firma Bayer.

Doteraz pomerne populárna konšpirácia tvrdí, že vírus HIV, ktorý spôsobuje AIDS, vytvorila americká vláda (konkrétnejšie CIA), ktorá takto chcela zdecimovať svoje černošské obyvateľstvo, prípadne homosexuálov.

… alebo Maďari

S konšpiráciami v súvislosti s epidémiou máme skúsenosti i na území Slovenska. V lete v roku 1831 vypuklo takzvané cholerové povstanie na Zemplíne a Šariši. Vzbúrili sa chudobní roľníci, ktorí boli presvedčení, že za šírenie epidémie cholery sú zodpovední maďarskí zemepáni a ich prisluhovači, ktorí trávia studne. Skutočným pôvodcom cholery bolo pravdepodobne ruské vojsko, ktoré potláčalo poľské povstanie.

Maďarská vláda pre šíriacu sa epidémiu nariadila karanténne a dezinfekčné opatrenia. Karanténa odrezala od možnosti ísť za prácou v čase vrcholiacich poľnohospodárskych letných prác množstvo najchudobnejších bezzemkov. Profylaktické opatrenia v tej dobe pozostávali hlavne z užívania bizmutového prášku, ktorým sa dalo ľahko smrteľne predávkovať, a z dezinfekcie studní chlórovým vápnom. Keď sedliaci videli mestských pánov sypať neznámy prášok do studne a pár dní nato udrela naplno cholera, bolo im to jasné: chcú nás otráviť.

Vzbúrenci obsadili viacero kaštieľov a kúrií a prepadávali a vraždili zemanov, šľachtu, kňazov a Židov. Proti povstaniu muselo byť povolané vojsko a po potlačení nepokojov bolo popravených 119 poddaných, pričom potrestaných ich spolu bolo asi 4000.

„Neverím na náhody“

Prečo ľudia v rozličných krajinách a rozličných dobách neochvejne pripisujú šírenie chorôb skutočným či domnelým nepriateľom? Jedným z vysvetlení je, že evolúciou sme získali takú myseľ, ktorá sa snaží pripisovať význam a zmysel svetu okolo nás. Tisícročia bolo totiž pre prežitie človeka nevyhnutné rozpoznávať vzory a súvislosti možných nebezpečenstiev.

Pre úspech pri odvrátení nebezpečenstva je najefektívnejšie vyhľadávať niečo poznané, niečo, čomu rozumieme, a preto sa tomu vieme brániť alebo sa pred tým chrániť. Pre našu myseľ je najprirodzenejšie identifikovať zámery iných ľudí. Často dokonca pripisujeme ľudské vlastnosti zvieratám či neživým predmetom, najnovšie napríklad umelej inteligencii. Takéto správanie sa nazýva antropomorfizmus a podľa viacerých štúdií je spájané s konšpiračným myslením.

Ľudskou prirodzenosťou je teda snažiť sa identifikovať nepriateľské spojenectvá a brániť sa im. Najintuitívnejším konaním preto v krízových situáciách býva pripísať zlý zámer nepriateľom. Veriť na náhody, prípadne si priznať, že o tejto hrozbe neviem vôbec nič, môže byť z evolučného hľadiska príliš nebezpečné. Zároveň je však neschopnosť uznať či identifikovať náhodnosť v okolitom svete spájaná s takými chybami v uvažovaní, ktoré vedú ku konšpiráciám či dokonca k viere v paranormálne javy.

Strach má veľké oči

Zdá sa, že Slováci majú z dôsledkov šírenia koronavírusu väčší pocit ohrozenia ako napríklad Rakúšania. Akýkoľvek strach, v tomto prípade strach z epidémie, však spôsobuje, že o ohrození uvažujeme menej analyticky a viac intuitívne. Daniel Kahneman vo svojom vedeckom bestselleri rozlišuje dva typy myslenia. Rýchle myslenie je zodpovedné za rýchle rozhodovanie a je viac emocionálne, stereotypné, automatické a menej vedomé. Práve tento typ myslenia je obvyklou odpoveďou na aktuálnu hrozbu. Rýchle myslenie je však popri svojej efektivite často úzko prepojené práve s konšpiráciami. Druhý, pomalý typ myslenia je vedomejší, logickejší a analytickejší, ale pri akútnom ohrození je pre svoju dôkladnosť a vyžadovanú pozornosť i menej efektívny.

Strach z epidémie súvisí s pocitmi straty kontroly, bezmocnosti či neistoty. Všetky tieto emocionálne stavy v našej mysli stimulujú procesy vytvárania zmyslu a prispievajú tak ku konšpiračnému mysleniu. Zjednodušene povedané, radšej ako neistotu máme vymyslený príbeh s jasne pomenovaným a zároveň z hľadiska našich znalostí ľudských vlastností pochopiteľným zlom. V prípade epidémie väčšina z nás nedokáže uvažovať o vysoko abstraktných vysvetleniach na úrovni neistých vedeckých teórií evolúcie vírusov, ale, naopak, jasnej myšlienke veľkého sprisahania rozumieme veľmi dobre.

So strachom tiež súvisí zrejmá tendencia k nadhodnocovaniu schopností či zámerov našich skutočných či domnelých nepriateľov. Strach má veľké oči a konšpiračné teórie často pracujú s technickými riešeniami z oblasti sci-fi. Ako príklad môžeme uviesť presvedčenie, že je možné šírenie vírusu pomocou telekomunikačných vysielačov 5G.

Epidémie sú superšíriteľkami konšpirácií

Epidémie či dokonca pandémie v sebe kumulujú viaceré vlastnosti, ktoré prispievajú k šíreniu konšpirácií. Epidémie predovšetkým vyvolávajú strach, a preto na ne reagujeme väčšinou intuitívne. Súčasťou intuitívnych reakcií je snaha nájsť nepriateľa, ktorý nám chce prostredníctvom šírenia choroby škodiť. Naopak, pochopiť pôvod a šírenie choroby si vyžaduje pomalé abstraktné a analytické myslenie a špecifické znalosti. Evolučné stratégie šírenia vírusu sú pre človeka neintuitívne, nedokážeme ich pochopiť analógiami z ľudského správania.

Epidémia sa navyše vždy šíri v špecifickom prostredí inštitucionálnej nedôvery. Inštitúcie (vláda, zdravotníctvo, vedci atď.) jednoducho sklamali, pretože dopustili šírenie choroby. V tejto situácii, ktorá môže ohrozovať náš život, sme vystavení nutnosti spoľahnúť sa na expertný systém, o ktorého fungovaní vieme veľmi málo. Nedokážeme si sami overiť, či nás vláda o šírení epidémie informuje pravdivo, a nevieme posúdiť, či sú navrhované postupy pri liečbe či karanténe účinné. Epidémie sú preto protirečivou situáciou, ktorej prirodzenou súčasťou je nedôvera k inštitúciám, ale zároveň si tieto inštitúcie musia vynucovať rešpekt pre svoje epidemiologické opatrenia a bojovať o dôveru.

Pri epidémiách sa dá takmer vždy pôvod ich vzniku vystopovať až s relatívne veľkým časovým odstupom (ak sa to vôbec podarí). Naša myseľ však odmieta akceptovať neurčitosť a neistotu, takže je veľmi prirodzené, že pripisuje vznik choroby ľudskému zámeru. I v súčasnosti sa pri koronavíruse môžeme stretnúť s desiatkami rozličných konšpirácií o tom, že vírus vyrobili Číňania, Američania, Bill Gates, George Soros, Židia, farmaceutické firmy (a mohli by sme menovať mnoho ďalších domnelých nepriateľov) s jasným cieľom škodiť ľudstvu a dosiahnuť zisk či nadvládu nad svetom. Takéto vysvetlenie síce pri hlbšej analýze nemá šancu obstáť, ale je intuitívne – v súlade s evolučne vyvinutou reakciou na ohrozenie, ktorá je zameraná na detegovanie nepriateľských aliancií.

Koronakonšpirácie na Slovensku a epidémia

Podľa už spomínaného výskumu, ktorý v dňoch 21. až 23. apríla 2020 uskutočnila prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, sa zdá, že i na Slovensku platí teória o súvislosti nižšej miery analytického myslenia a príklonu ku konšpiračným teóriám v súvislosti s koronavírusom. S rastúcim vzdelaním totiž presvedčenie o umelom pôvode vírusu klesá. Zároveň sa i v slovenskom výskume potvrdili zistenia zo zahraničných štúdií, ktoré hovoria o tom, že ľudia, ktorí pokladajú koronavírus za umelo vytvorený, menej rešpektujú vládne epidemiologické nariadenia (nosenie rúška, obmedzenie stretávania a pod.). Súvisí s tým tiež vyššia miera nedôvery v inštitúcie, ako sú zdravotníctvo, veda, krízový štáb či vláda.

Zároveň sa podobne ako v zahraničí i na Slovensku potvrdzuje prepojenie medzi politickým extrémizmom a vierou v konšpirácie. Viac ako 80 percent voličov strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko je presvedčených o umelom pôvode koronavírusu. Môže to súvisieť napríklad i s častým apelovaním na „zdravý rozum“ v tomto prostredí, teda vyzdvihovaním intuície na úkor analytického myslenia.

Platí tiež, že spomedzi tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, by sa proti nemu dalo zaočkovať až 63 percent. Naopak, zaočkovať by sa nechalo iba 30 percent z tých respondentov, ktorí sú presvedčení, že vírus bol vytvorený umelo a rozšírený zámerne. Konšpiračné presvedčenia v tomto prípade výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať.

Ukazuje sa, že na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, môžu konšpiračné presvedčenia negatívne zasahovať do snahy eliminovať epidémiu. Z minulosti však poznáme ešte významnejšie spoločenské dôsledky konšpirácií v súvislosti s epidémiami. Príkladom môžu byť i cholerové povstania v 19. storočí.

Naše myslenie je evolúciou naprogramované na boj s ľudským nepriateľom, a preto sa snažíme hrozby, ako je táto epidémia, poľudštiť, pripísať im ľudský zámer. V konšpiráciách o epidémii sa však odráža i predstava o antropocentrickom usporiadaní sveta, kde príroda je len akýmsi doplnkom človeka, iba ihriskom, na ktorom sa odohrávajú ľudské boje.