Zabudnutí vedci v časoch korony

Autor je výskumník na Göteborgskej univerzite vo Švédsku

V kríze síce niekam môžete akútne naliať aj milóny eur, ale ako sa ukazuje, ani v takej triviálnej veci, ako sú jednorazové rúška, vám to nepomôže mať ich tu a hneď (lebo ich potrebujú všetci a všade). V krízových situáciách a núdzových stavoch je kritická okamžitá dostupnosť tu a teraz. Takú infraštruktúru nevybudujete zo dňa na deň na výrobu rúšok (česť všetkým, ktorí to dokázali s plátennými rúškami v domácich podmienkach). O sieti vedeckej kompetencie a sieti diagnostických laboratórií to platí tisícnásobne. Vhodnú infraštruktúru budujete roky až desaťročia a v pokojných časoch. Len tak môže byť dostatočne robustná na to, aby zvládla aj nepredvídateľné a rýchlo sa meniace situácie.

Je nutné si uvedomiť a pamätať, že ľudia pracujúci v diagnostických laboratóriách boli (a sú) vzdelávaní v inštitúciách, ktoré sú plne naviazané na vedu. Z podstaty veci nemôžete vychovať a vyškoliť špičkového pracovníka pre diagnostické laboratórium bez mentorov, ktorí sú sami expertmi oboznámení s najnovšími poznatkami a technológiami v danom odbore – to sú zväčša ľudia, ktorí sú aktívni a úspešní vo vedeckom bádání. Inými slovami, ak by sme nemali žiadnu vedu a výskum, nemali by sme žiadnu diagnostiku. Ak nebudeme mať kvalitný výskum, nebudeme mať kvalitnú diagnostiku. Zároveň je nutné si pripomenúť, že aj úroveň odbornosti lekárskej starostlivosti je úzko spätá s kvalitou lokálnej vedy. Kvalitný klinický výskum zabezpečuje, že máte odborníkov, ktorí nielenže sú informovaní o najnovších trendoch a postupoch, ale ich dokonca testujú a vytvárajú. Podobne je to s epidemiológmi, ktorých odbornosť a dlhoročná skúsenosť sa ukazujú ako nenahraditeľné.

Je skvelé a obdivuhodné, že sa dokázali spojiť ústavy SAV, univerzity a súkromné spoločností (MultiplexDX Pavla Čekana) pre (na Slovensku) unikátny projekt extrémne rýchlej prípravy 100-tisíc testov úplne nezávislých od zahraničných dodávateľov a vďaka nadácii ESET poskytnutých k dispozícii nášmu štátu.

Zapojenie vedeckých ústavov SAV do klinického testovania vzoriek na COVID-19 dokumentuje odhodlanie vedcov poskytnúť svoju odbornosť a kapacity akútnym potrebám štátu, a to nad rámec svojej náplne práce a v náročných podmienkach. V čase, keď počet testovaní bol extrémne kritický pre úspešné zvládnutie pandémie na Slovensku. Nemalo by to zapadnúť a verejnosť a štát by to mali doceniť obzvlášť v dlhodobej podpore vedy a výskumu.

Zároveň to ukazuje na možné kapacity v našich vedeckých ústavoch, ktoré sa extrémne rýchlo dokázali zmobilizovať a prispieť k testovaniu. Áno, tieto kapacity máme vďaka infraštruktúre vedeckých inštitúcií a kompetentným vedcom. Tieto kapacity by sme v budúcnosti mohli využívať aj organizovanejšie. Stačilo by mať príslušných koordinátorov v štruktúrach príslušných ministerstiev. Výskumné laboratóriá by mohli byť certifikované na akútne potreby diagnostiky v prípade podobných pandémií. Máme napríklad desiatky pracovísk a kvalifikovaných vedeckých pracovníkov doma i v zahraničí (vrátane autora tohto textu a jeho manželky), ktorí by po krátkom preškolení boli schopní poskytnúť plnohodnotnú PCR diagnostiku.

O hlbokom podfinancovaní vedy na Slovensku boli popísané stohy dokumentov. Nezdá sa, že by to spoločnosťou akokoľvek pohlo. Áno, je tristné, že sa to za roky existencie Slovenska nezmenilo. Ani vo financovaní, ani v spoločenskej ľahostajnosti.

O dôležitosti vedy v očiach novej vlády svedčí aj 121-stranové programové vyhlásenie, ktoré venuje vede, výskumu a inováciám pol strany vágnych a opatrných plánov („vláda SR podporí postupné zvýšenie reálneho financovania vedy a výskumu“), zatiaľ čo napríklad lesníctvu dva a pol strany (nič proti potrebe reformy lesníctva). Nepočul som žiadnu tlačovú konferenciu ministra školstva k plánom vlády s vedou. Ani tento denník vedu a výskum v programovom vyhlásení vlády samostatne neanalyzoval (niežeby bolo čo).

Priznávam, poukázať na problém je pomerne ľahké (a alibistické). S riešeniami je to horšie. Sčasti si za to môžeme my vedci sami. Zanedbali sme budovanie excelentnosti a užitočnosti (PR, ak chcete) smerom k laickej verejnosti. Aj keď sa aktivita v posledných rokoch výrazne zlepšila množstvom popularizačných aktivít, dlhodobo nepostačuje a neoslovuje dostatočne širokú verejnosť. To súvisí aj s peniazmi, máloktorá inštitúcia si môže dovoliť mediálneho komunikátora na plný úväzok a nudné tlačové správy veľmi neoslovujú.

Potrebujeme zásadné a skokové navýšenie množstva peňazí a modernizovanie prístupu k ľudským zdrojom vrátane zníženia byrokratickej záťaže a zjednodušeného prijímania šikovných ľudí zo zahraničia. Rešpektovaní vedci výzvu na konkrétnejšie kroky spísali.

Veda je nositeľom tých najaktuálnejších a najrelevantnejších informácií.

A nemali by sme zabúdať ani na širšie súvislosti a potrebu odbornosti vo všetkých odvetviach vrátane spoločenských vied. Čakajú nás veľké výzvy ako klimatická kríza, kde odborná pripravenosť bude mať zásadný vplyv na správne politické a spoločenské reakcie.

Že vhodné ľudské zdroje v našich končinách máme, ukazuje aj český vedec Tomáš Cihlář, ktorý sa významne podieľa na nádejnom liečive na COVID-19, remdesivire. Nie je však náhoda, že úspech dosiahol v americkej firme. Silný aplikovaný a farmaceutický priemysel bez silného základného výskumu nevybudujete.

Je smutné, že okrem frustrácie z financovania (zvykli sme si) a byrokracie (zvykli sme si) sú poprední slovenskí vedci frustrovaní aj z vnímania vedy a vedcov spoločnosťou. Chemik Peter Szolcsányi považuje za „ponižujúce a trápne, aby ľudia potrebovali prírodnú katastrofu na to, aby si uvedomili, že vedci sú užitoční“. Ja len dodám, kiežby to bolo tak, že táto prírodná katastrofa na to skutočne bude stačiť.