Denník N

Oblieka postavy v známych filmoch: Keď oznámim, čo ich to bude stáť, polovica produkcie rovno omdlie

Katarína Štrbová-Bieliková. Foto - archív K. Š.-B.
Katarína Štrbová-Bieliková. Foto – archív K. Š.-B.

Katarína Štrbová-Bieliková patrí k najvychytenejším kostýmovým výtvarníčkam u nás aj v Česku.

Neprekáža vám, že na rozdiel od režiséra, scenáristu a neraz aj kameramana je meno kostýmovej výtvarníčky vo filmoch neviditeľné, hoci oblieka všetky postavy? Je síce uvedené v titulkoch, ale aj tak.

Prekáža. Za posledných desať rokov sa však veľa zmenilo. Dovtedy sme boli úplne neviditeľní, nemali sme ani samostatnú kategóriu na Českom levovi. Desať rokov osvety, ktorú v médiách robím ja aj kolegovia, dosť pomohlo, hoci naša profesia stále nie je vnímaná na úrovni, akú si pre celkové vyznenie filmov zaslúži. Iná vec je, že často si ani filmári neuvedomujú, čo všetko naša práca do diela prináša.

Dokážete sledovať filmy bez toho, aby ste sa špeciálne zameriavali na kostýmy hercov a herečiek?

Áno. Prírodopisné.

Ktorý film vás kostýmami doslova uchvátil?

Takých je veľa, ale zvláštnym spôsobom na mňa zapôsobil film Dánske dievča. Pozrela som si ho niekoľkokrát a podrobne, aby som pochopila premýšľanie o kostýmoch, pričom som tam nachádzala veľmi zaujímavé veci, ktoré divák prvoplánovo nevníma, ale ja ich viem odčítať.

Baví ma sledovať mentálne pochody, ktoré smerujú ku konkrétnym kostýmom a v tomto filme sa veľmi vydarili. Zaujímavo je tam riešená farebnosť. V prvom zábere filmu je maľba krajiny, pričom farebnosť kostýmov hlavných postáv vychádza práve z neho. Je to urobené veľmi rafinovane a nenápadne, že divák si to vlastne vôbec neuvedomuje. Páčilo sa mi, akým striedmym spôsobom sa dosiahol obrovský účinok.

Je veľa filmov so zlými kostýmami?

Len málokedy sa stane, že v zlom filme nájdete dobré kostýmy. Ale aj to sa stáva. Ak aj sú kostýmy lepšie ako film, je to nanič, lebo sú spláchnuté nekvalitou celkového výsledku. Ak sú zlé kostýmy, nikdy nevznikne skutočne dobrý film. A niektoré kostýmy ma ako diváka neraz až iritujú.

Teraz sa spýtam na tri komerčne známe filmy, ktoré pozná asi každý. Čo si myslíte o kostýmoch v Hriešnom tanci?

Tam sú kultové kostýmy, ktoré až zľudoveli. To je dôkaz, že boli pravdivé, odrážali dobu, náladu aj charaktery postáv.

Čo Schindlerov zoznam, ktorý bol natočený čiernobielo?

Vynikajúce kostýmy, historicky veľmi verné a dôveryhodne prispôsobené aj tomu, že film je čiernobiely, tvorcovia teda rešpektovali aj jeho formálnu štylizáciu.

A pre mnohých gýčový Titanic?

Kostýmy v ňom rozhodne gýčové nie sú, naopak, sú krásne. Fungovali veľmi dobre, hoci boli mierne štylizované. Práve to ich však robí nadčasovými. Vytváranie kostýmov totiž tiež podlieha istým vlnám a módnosti, inak sa k nim pristupovalo v 60. rokoch, 80. rokoch a inak pred desiatimi rokmi. Kostýmy v Titanicu pritom nezostarli, čiže to, ako sa tam pracovalo s dobovou realitou, hoci mierne štylizovanou, bolo správne.

Nedávno som si Titanic zámerne pozrela znovu, lebo ma čaká práca na historickom filme, ktorý sa bude odohrávať v podobnom období, a znovu som si uvedomila, že kostýmy v ňom vôbec nepodľahli času, hoci bol natočený už pred viac ako 20 rokmi.

Dokážu filmové kostýmy zásadne ovplyvňovať módne trendy? Podarilo sa to Pomáde?

Nepochybne. Pomáda je v tom najviditeľnejšia, lebo vytvorila doslova kult. Po niektorých filmoch vznikajú dokonca aj špeciálne párty divákov, na ktoré sa chodí práve v kostýmoch, pripomínajúcich jeho postavy.

Čo všetko vlastne zahŕňa kostýmové výtvarníctvo? Iba oblečenie, obuv, pokrývky hlavy, šperky, koruny na hlave princeznej a kráľa, prípadne žezlo v jeho ruke?

Ľudia si často myslia, že kostým je len nejaká vlečka s množstvom zlata, aplikáciami a výšivkami pre princeznú v rozprávke. V skutočnosti je to vonkajší obraz vnútorného stavu každej postavy vo filme či seriáli, nech sa odohráva v akejkoľvek dobe.

Kostým pomáha divákovi prostredníctvom emocionálneho vnímania dostávať informáciu o charaktere postavy, ale aj o nálade, ktorú prináša. Ide teda o jeden z dôležitých charakterových, historických či sociologických prvkov filmového rozprávania.

Moja laická predstava je, že keď vás osloví režisér, stretnete sa, rozoberiete si scenár, charaktery jednotlivých postáv, dejové linky, a potom každú scénu a postavu nakreslíte. Nakoniec niekto tie kostýmy kúpi, ušije, vyrobí.

V princípe sa nemýlite. Problém je, že scén, respektíve obrazov v scenári býva od 110 do 150 a v každom z nich je niekoľko postáv. Keby som mala nakresliť každú scénu aj postavu, zabralo by mi to rok. Toľko času mi nikto nedá.

Preto sa sústreďujem na kľúčové momenty jednotlivých postáv. Ak sa dej filmu odohráva v súčasnosti, kreslím menej, skôr si pre jednotlivé postavy vytváram náladové návrhy a poznámky, respektíve obrazové referencie posťahované z rôznych zdrojov. Koncipujem si teda vizuálnu predstavu o postavách, samotné situácie vo filme potom stačí opísať slovne.

Navyše, nie všetko sa dá urobiť od stola, veľa vecí vzniká improvizáciou na základe rôznych podnetov. Neraz sa dostanem ku kusu odevu, ktorý mi úplne zmení pohľad na postavu. Celé je to teda relatívne otvorený proces, ktorého finalizácia prebieha až pri nakrúcaní.

Debatujete o tom len s režisérom?

Neraz aj s architektom, kameramanom a umeleckým maskérom.

Ako to býva s rozpočtom na kostýmy? Dostanete číslo, do ktorého sa musíte zmestiť, alebo si to rozkalkulujete a poviete – vážení, bude vás to stáť toľko a toľko?

Keď dostanem do rúk scenár, rozoberiem ho na prvočísla, vykalkulujem náklady na kostýmy, oznámim čísla a polovica z produkcie rovno omdlie. Potom nastáva hľadanie kompromisu, keďže ja som na jednom konci extrému, oni na druhom.

Tragédiou je, keď sa musím priblížiť k ich číslam, ako-tak dobré je, keď sa stretneme niekde v polovici. Neraz sa stane, že keď producentom vyčíslim, čo majú v scenári, začnú realistickejšie uvažovať o jednotlivých scénach.

Napríklad?

Napríklad nejaká scéna sa má odohrávať v opere, kde si dve postavy majú povedať dve vety, hoci si ich môžu povedať v miestnosti, kde sú len dvaja. Takéto situácie teda nútia producenta premýšľať nad zmysluplnosťou jednotlivých scén.

Čiže vaše kalkulácie vedia solídne zasiahnuť do scenára.

Áno. Žiaľ, mám smutnú spomienku z nedávnej minulosti, keď som spolupracovala na filme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie