Denník NPorazil a rozplakal 19-ročného Conora McGregora: Sebavedomie iba predstieral

Lukáš VráblikLukáš Vráblik
Zdieľať

Keď v júni 2008 25-ročný MMA bojovník Artemij Sitenkov cestoval do Írska na bitku s o šesť rokov mladším začínajúcim profesionálom Conorom McGregorom, nemyslel si, že práve toto bude súboj, ktorý ho najviac preslávi.

Rodák z Vilniusu patril v tej dobe k najlepším v Európe a išlo o jeho deviaty profesionálny zápas, kým McGregor začal ako profesionál iba tri mesiace predtým.

Bola to prvá prehra v McGregorovej kariére, za ktorou nasledovali iba tri ďalšie: s Josephom Duffym (v roku 2010), Nate Diazom (2016) a Khabibom Nurmagomedovom (2018).

Na prvú prehru s Litovčanom si však už pamätá málokto. Pred dvanástimi rokmi bol McGregor iba úplne neznámym bojovníkom, dnes je synonymom MMA, z tohto športu spravil globálnu značku.

V roku 2008 však so Sitenkovom bojoval v malej telocvični v Dubline pred pár tuctami divákov. Zo zápasu existuje len krátky a nekvalitný záznam.

„V podstate som na tú bitku už aj zabudol,“ smeje sa Sitenkov v rozhovore pre Denník N. „Pamätám si len také úseky. Každý sa však na to pýta a teraz už ani neviem, čo sú moje skutočné spomienky, a čo mám iba napozerané z videa.“

McGregor sa po prehre rozplakal. „Písal o tom dokonca aj vo svojej knihe. Ak mu budeme veriť, tá prehra ho posunula.“

Dostal 500 eur a trofej

Na McGregora si spomína ako na obyčajného chalana s dobrými spôsobmi. Pred samotnou bitkou sa ho vraj snažil znervózniť, čo však naňho neplatilo.

„Je rozdiel medzi skutočným sebavedomím a sebavedomím, ktoré iba hráte. Myslím si, že vtedy to celé predstieral. Dokonca aj teraz robí úplne to isté, ako napríklad pred bitkou s Khabibom. Jednoducho som to videl. Možno niekto veril, že naozaj bol taký sebavedomý, ale ja si to teda nemyslím,“ reagoval.

Jeho hviezdne postavenie v MMA mu však neupiera: „Možno nie je tou úplne najpozitívnejšou postavou v MMA, ale určite tou najpopulárnejšou. Z MMA spravil celosvetový šport.“

Sitenkov si pamätá, že pred súbojom s McGregorom nemal žiadnu špeciálnu prípravu, iba obyčajný mix boxovania a wrestlingu. Vtedy to nevnímal ako veľké víťazstvo. „Vôbec to nebolo prekvapenie, bol som skúsenejší,“ reagoval.

Za zápas dostal odmenu 500 eur a trofej, ktorú opísal ako „lacný čínsky odpad“ vyrobený „z najlacnejšieho materiálu“.

„V dobe toho zápasu som bol na svojom vrchole. Darilo sa mi, bol som rád, že môžem bojovať a víťaziť. McGregor bol len ďalším súperom v poradí, nebolo to naozaj nič špeciálne. Ani som svoje bitky nikdy neporovnával. Bol ťažší ako ja, čo ma trochu motivovalo,“ spomínal.

Vtedy by nepredpokladal, kam až to McGregor dotiahne. „Nie, ani mi nenapadlo, že sa stane takou superhviezdou,“ povedal.

O pár mesiacov neskôr sa Sitenkov do Írska nakrátko presťahoval a v priebehu roka sa s Conorom viackrát stretol na rôznych turnajoch: „Boli to len také normálne rozhovory, že ako sa máš, či teraz trénuje a podobne. Vyzeral ako úplne normálny chlap s dobrým prístupom.“

McGregor v roku 2018. Foto – tasr/ap

Do UFC ho nevzali

Hoci ho Sitenkov dokázal poraziť, ich kariéry sa uberali odlišným smerom. Sitenkov v súčasnosti pracuje ako tréner v Litve, kde ho veľmi nepoznajú, keďže MMA je z hľadiska popularity v tieni basketbalu či futbalu. Jeho vrchol prišiel ešte pred tým, ako začala MMA rásť, a miliónové odmeny z bitiek v UFC mu preto ušli.

„Keď som naozaj mal šancu sa tam (do UFC) dostať, nerobili žiadne turnaje vo východnej Európe. Bol som číslo jeden v Európe, ale UFC si vybralo čísla dva a tri a Conora z inej váhovej kategórie. Takmer všetci boli mojimi súpermi a aj som ich porazil. Neznie to veľmi fér, ale taký je život. Ak by som bol viac tvrdohlavý a presťahoval sa do Anglicka alebo Írska, možno by som sa do UFC dostal. Ale keďže som chcel zostať v Litve, nedostal som šancu,“ vysvetlil.

McGregorovi však vôbec nezávidí. „Urobil veľa dobrej práce, som zaňho rád. Je to jeho spôsob života, môj je iný. Ale vôbec naňho nežiarlim. Keby som sa mohol vrátiť v čase, možno by som viac súťažil v Anglicku a Írsku, ale keďže som to vtedy nespravil, možno to pre mňa nebolo až také dôležité. Riadim sa však krédom, že sa nikdy nezaoberám minulosťou. Iba to je receptom na šťastie v budúcnosti,“ dodal.

Na bitku z roku 2008 sa ho ľudia stále pýtajú, napríklad jeho vlastní zverenci. „Už mám na to vymyslených veľa vtipov,“ smeje sa. „Niektorý vytiahnem a potom sa už radšej ďalej nepýtajú. Radšej sa tej téme vyhýbam. Už ma to nudí, počul som to všetko veľakrát. ‚Tréner, vy ste porazili McGregora?‘ Nie, neporazil, odpovedám. ‚Takže Google klame?‘ Áno, klame.“

Zbiera starožitnosti a trénuje siroty

Sitenkov hovorí aj o dôležitosti mentálnej prípravy pred bitkami, podľa neho tvorí približne dvadsať percent úspechu. V neskorších fázach kariéry mal problém, aby pred samotnými zápasmi cítil adrenalín.

„Adrenalín som získal až tým, že som si predstavil bitku. Hlavne si musíte predstaviť víťazstvo – nie priamo porážku súpera, ale myslím pocit z víťazstva. Tak akoby oklamete mozog, ktorý si myslí, že ste už vyhrali. Do klietky už potom idete s víťazstvom v hlave. Takto funguje myseľ: v skutočnosti ste ešte nevyhrali, ale presvedčíte o tom sami seba. Je to zložité na vysvetlenie, ale naozaj to funguje.“

MMA bolo preňho vždy miestom, kde mohol byť lepší ako ostatní: „Aby ste to naozaj dokázali, musíte ostatných nejako poraziť. A čo je lepší spôsob ako bojový šport s minimom pravidiel? Verím, že ak nejakého chlapa porazíte v MMA, môžete ho v podstate poraziť kdekoľvek. Samozrejme, nie je to kompletná logika. Ale vždy som mal MMA rád pre to, že môžete vyhrať nad niekým druhým a cítiť sa mimoriadne.“

„Samozrejme, MMA je násilný šport, podobne ako ostatné bojové športy. Ale sú aj brutálnejšie športy ako MMA, kde môže dôjsť k poškodeniu hlavy a podobne. Zhrnul by som to tak, že MMA určite nie je tým najbrutálnejším. Sú iné, ktoré na vás zanechajú následky: box, muay thai, letway a mnohé iné. V MMA môžete poškodeniu predchádzať, ak ste dosť rozumný a skúsený.“

Sitenkov už nebojuje na tej najvyššej úrovni. V 37 rokoch sa venuje predovšetkým trénovaniu v dvoch telocvičniach vo Vilniuse, pričom jedna je jeho vlastná a v druhej je spoluvlastníkom.

Siroty trénuje zadarmo. „Bol som aj v miestnom sirotinci, snažil som sa ich hlavne trochu motivovať, porozprávať im o úspechu, o boji. Snažím sa robiť, čo môžem,“ hovorí.

Pred boxerským zápasom McGregora s Floydom Mayweatherom v lete 2017 na eBay-i dokonca dražil červené trenírky z duelu s Conorom, pričom výťažok venoval na charitu.

Dnes je v úplne inej situácii ako McGregor, ďaleko od lukratívnych zápasov v Las Vegas. Okrem športu sa snaží podnikať. Najskôr to skúsil so záložňou, no to nevyšlo. Kupuje a predáva starožitnosti a ako hobby zbiera aj vojenské oblečenie či odznaky. Rád aj cestuje, minulý rok absolvoval s kamarátmi túry v okolí Žiliny.

Do klietky sa neplánoval vrátiť, ale prednedávnom súhlasil s pár bitkami, „iba pre zábavu a peniaze“. Keď opäť zápasil, uvedomil si, že mu to vlastne chýba:

„Naozaj som vtedy chcel vyhrať. Prehral som, lebo už nemám formu ani takú postavu ako kedysi, ale celé tri kolá som bol vyrovnaným súperom. Cítim, že starnem a potrebujem motiváciu, aby som trénoval a dostal sa do formy. Znova som cítil aj adrenalín a páčilo sa mi to. Samozrejme, som lepší ako moji bežní rovesníci, ale keď porovnám svoju postavu s tou pred desiatimi rokmi, som horší.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].