Dokument o zákaze vstupu cudzincov zostane utajený, ombudsmanka trvá na jeho zverejnení

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) aj bývalá ministerka vnútra Denisa Saková zo Smeru v stredu vysvetľovali, prečo verejnosť nepozná dokument, ktorým na Slovensko prestali vpúšťať cudzincov, a ako je to s právami slovenských občanov, ktorí po návrate do vlasti musia ísť povinne do karantény do štátnych zariadení.

Obaja ministri sa zhodli, že hranice v polovici marca zatvorili na základe medzinárodnej zmluvy o Kódexe schengenských hraníc.

„To som notifikovala 12. marca svojím listom eurokomisárke pre vnútro pani Johansson. Slovenská republika bola za toto opatrenie pochválená,“ vysvetľovala Saková. Uzavretie hraníc môže podľa kódexu platiť len desať dní a následne sa môže predlžovať. Presne tak aj štát podľa Mikulca postupoval.

Informačná kampaň musí stačiť

Stále však nie je zrejmé, aké podmienky pre cudzincov od polovice marca na hranici platia. A to je fakt, ktorý kritizuje ombudsmanka aj organizácie, ktoré zastupujú slovenských občanov žijúcich v zahraničí.

Oficiálny dokument, ktorý by určoval, kto môže a kto nemôže prekročiť hranice a za akých podmienok, totiž nie je verejne prístupný. Opatrenia sa riadia podľa dokumentu prijatého na ústrednom krízovom štábe 12. marca, teda ešte končiacou vládou Petra Pellegriniho. Na základe tohto dokumentu potom mala polícia vypracovať príkaz a postupovať na hraniciach. Príkaz však polícia nechce zverejniť.

Súčasný minister vnútra Roman Mikulec potvrdil, že tieto dokumenty existujú, no verejnosti ich neukážu, pretože sú neverejné. Občanom podľa neho musí stačiť, že o nových pravidlách verejne informovali.

„Bola informačná kampaň a myslím si, že polícia dostatočne komunikuje na svojich webových a facebookových stránkach, že ľudia presne vedia, aké opatrenia ich čakajú,“ povedal Mikulec.

„Nemyslím si, že nariadenia príslušných kompetentných orgánov policajného zboru, kde sa hovorí aj o taktike, by mali byť verejne prístupné a nemyslím si, že by k tomu mal mať každý prístup, tak ako ani k rozhodnutiu ústredného krízového štábu,“ dodal minister.

Ombudsmanka chce, aby bol dokument verejný

Za utajovanie dokumentu, ktorým Slovensko zakázalo vstup cudzincov do krajiny, ministerstvo vnútra kritizovala práve verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Už minulý týždeň v pondelok preto ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi poslala list, v ktorom ho žiadala, aby dokument zverejnil. Dodnes ho nemá k dispozícii.

„Za problematické v prvom rade považujem, že opatrenia ústredného krízového štábu v takej podstatnej veci, ako je obmedzenie prechodu hraníc, keď dochádza k zasahovaniu do práv osôb, nie sú verejne sprístupnené v ich presnom znení,“ napísala ombudsmanka v liste.

Verejná ochrankyňa práv ďalej tvrdí, že dokument by mal byť dostupný, aby sa dalo predísť situáciám, keď cestujúci až na hranici zistia, či ju môžu prekročiť alebo nie.

„Takýto stav je nevyhovujúci nielen prakticky, ale aj právne, keďže dochádza k porušovaniu právnej istoty osôb, ktoré by mali mať možnosť prístupu k informáciám o konkrétnej právnej úprave, na základe ktorej im nie je dovolené prekročiť hranicu, a to v jej originálnom a presnom znení,“ upozornila ombudsmanka v liste.

Ide napríklad o situáciu, keď Slovák v zahraničí žije so svojou partnerkou z inej európskej krajiny, no nie sú zosobášení a nevedia, či na Slovensko môžu pricestovať obaja. Takýchto nejasných situácií a nezrovnalostí v postupe polície bolo podľa ombudsmanky viac a aj na ne ministra upozornila.

Dodnes k náprave nedošlo. „Verejná ochrankyňa práv nedisponuje informáciami o odstránení nezrovnalostí,“ odpísala jej kancelária.

Minister vnútra v stredu na tlačovej konferencii pozval ombudsmanku na stretnutie, aby si situáciu vysvetlili. Tá jeho návrh prijala, chce s ním diskutovať nielen o zákaze vstupu cudzincov na Slovensko, ale aj o povinnej štátnej karanténe.

„Na stretnutí bude apelovať na to, že aj v tejto náročnej situácii je potrebné prijímať riešenia, ktorých realizácia bude rešpektovať základné práva a slobody všetkých osôb,“ zareagovala kancelária ombudsmanky. V liste Patakyová upozorňuje, že by bolo vhodné, aby boli zmeny na hranici prezentované verejnosti jednoznačne a aby „bolo možné si prečítať oficiálny zdroj opatrenia“.

Výhrady k štátnej karanténe

Ombudsmanka Patakyová kritizovala aj povinnú štátnu karanténu, ministrovi vnútra navrhovala, aby „bola ukladaná len osobám, u ktorých existuje podozrenie z nákazy ochorením COVID-19 a nedokážu si zabezpečiť domácu karanténu“.

Povinná štátna karanténa je totiž podľa nej zásahom do ľudskej dôstojnosti, ktorý môže byť ponižujúci. „Takýto zásah nie je v demokratickej spoločnosti akceptovateľný ani v zložitej situácii, v akej sa Slovensko v súčasnosti nachádza,“ tvrdí ombudsmanka.

Reagovala tak na množstvo sťažností od občanov, ktorí sa na ňu obrátili. Niektorí v karanténe alebo pri transporte do nej nemali prístup k pitnej vode či k hygienickým zariadeniam, boli umiestňovaní do spoločných izieb či buniek s chorými.

„Je zrejmé, že súčasnou organizáciou umiestňovania osôb do štátnej karantény môže dochádzať k infikovaniu pôvodne zdravých osôb, a to v priamej príčinnej súvislosti s konaním štátnych orgánov,“ tvrdí ombudsmanka. Apelovala tak na hlavného hygienika Jána Mikasa, aby zmenil podmienky povinnej karantény.

Strach zo štátnej karantény podľa ombudsmanky niektorých Slovákov a Slovenky odrádza od návratu na Slovensko.

Minister vnútra však trvá na tom, že predpisy prikazujúce povinnú štátnu karanténu slovenským občanom sú právne v poriadku a sú nenapadnuteľné. Žalôb od repatriantov, ktorí boli po návrate na Slovensko povinne umiestňovaní do štátnej karantény, sa Mikulec neobáva.

Pripomenul, že práve toto opatrenie pomohlo udržať situáciu na Slovensku pod kontrolou a máme málo prípadov nákazy COVID-19. Na príklade štatistík za pondelok poukázal na to, že práve medzi ľuďmi v karanténe sa darí zachytávať koronavírus – Slovensko v ten deň zaznamenalo osem pozitívnych prípadov a až šesť z nich bolo medzi ľuďmi, ktorí šli povinne do karantény.

Ombudsmanku na brífingu Mikulec ubezpečil, že jej obavy z porušovania ľudských práv v povinnej štátnej karanténe sú neopodstatnené. „Rozumiem tomu, že štátna karanténa nie je príjemným zážitkom, ale čísla, ktoré máme každý deň k dispozícii, ukazujú, že tieto opatrenia sú efektívne,“ povedal.

Aj účty za stravu v štátnej karanténe, ktoré začali chodiť ľuďom, ktorí pobyt absolvovali, sú podľa Mikulca v súlade so zákonom. Ľudia za jedlo v karanténe platia zhruba 13 eur na deň. „Teraz vám z hlavy nepoviem, aký zákon alebo nariadenie o tom hovorí, ale v každom prípade sa na to pozrieme a môžeme vás potom informovať,“ povedal v stredu minister vnútra. „Samozrejme to ale nie je len tak, že si to niekto vymyslel a teraz posiela faktúry.“

Podľa ministra dodnes prešlo štátnou karanténou asi 12-tisíc ľudí a väčšina s ňou bola spokojná.

Aj bývalá ministerka a v súčasnosti poslankyňa Smeru Saková na tlačovej konferencii trvala na tom, že nariadenia, ktoré prijala vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd, sú v poriadku. Za ich vlády bola karanténa povinná len pre repatriantov, teda Slovenky a Slovákov, ktorých späť do vlasti prepravil štát. Ostatní mohli absolvovať 14-dňovú karanténu doma a nerobila sa ani evidencia o tom, kto hranicou na Slovensko prechádza.

Oprávnenosť nariadení novej vlády, ako je napríklad povinná štátna karanténa nielen pre repatriantov, je podľa nej otázna. „To už treba posúdiť na základe toho, kto bol vtedy členom ústredného krízového štábu a ako sa o tom rozhodovalo, aké boli fakty, na základe ktorých sa rozhodovali, aké boli štatistiky šírenia COVID-19 – či už v rámci Európy, alebo na území Slovenskej republiky,“ povedala Saková.

Právnička: Krízový štáb nemôže nič nariadiť

Na nedostupnosť oficiálneho dokumentu upozornila aj iniciatíva zahraničných Slovákov Srdcom doma. Ich právnička Lucia Plaváková vidí problém najmä v tom, že podľa nej neexistuje žiadne platné nariadenie, ktorým štát uzavrel hranice pre cudzincov.

Vládne nariadenia, na ktoré sa minister Mikulec odvoláva, podľa nej zavádzajú len hraničné kontroly (teda kontrolu dokladov) a nezakazujú cudzincom vstup na Slovensko. „Samotný minister na tlačovke priznal, že tento zákaz sa uplatňuje iba na základe záverov ústredného krízového štábu a interného predpisu, ktorý nie je zverejnený,“ hovorí Plaváková. „Zásah do práv obyvateľov Slovenska je však možný len na základe právnej normy, ktorá je v prvom rade dostupná, právne určitá, preskúmateľná a predvídateľná. Nič z toho aktuálny stav nespĺňa.“

Objavuje sa však aj ďalší problém. Ústredný krízový štáb podľa nej nemá právomoc nikomu nič nariaďovať alebo obmedzovať práva ľudí. „Ústredný krízový štáb môže len koordinovať činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie,“ parafrázuje Plaváková zákon o riadení štátu v krízových situáciách.

Právnička Zuzana Števulová, ktorá sa venuje najmä téme migrácie a ľudských práv, tvrdí, že ak polícia zakázala cudzincom vstúpiť na Slovensko, mala by im vedieť povedať, na základe čoho tak urobila. „Každý, komu je odopretý vstup na hraniciach, o tom musí dostať rozhodnutie, kde bude uvedené aj poučenie o opravnom prostriedku,“ tvrdí Števulová. Toto sa však nedeje.

Prieky s ombudsmankou

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) v utorok večer tvrdil, že text Denníka N, v ktorom sme upozornili na nedostupnosť jedného z dokumentov ústredného krízového štábu, je hoax. Denník N preto prirovnal k webu Hlavné správy. V relácii televízie Markíza tvrdil, že nariadenie existuje a minister vnútra to v stredu vysvetlí. Ministerstvo vnútra aj ministerstvo zahraničných vecí pritom mali dva dni na vysvetlenie, prečo daný dokument nie je nikde dostupný.

Matovič na upozornenie od ombudsmanky reagoval dôraznejšie už aj v predchádzajúcich týždňoch. Išlo napríklad o situáciu, keď Mária Patakyová požiadala vládu, aby zmiernila zákaz nakupovať pre seniorov mimo vyhradených hodín od 9.00 do 11.00.

„Pani Patakyová by si mala naštudovať, kto je kompetentný v tejto otázke rozhodnúť,” povedal premiér. „Vláda nie je kompetentná rozhodovať o tom, kedy dôchodcovia môžu ísť do obchodu a kedy nie.“

Hlavný hygienik však nakoniec ombudsmankino odporúčanie vypočul a zákaz zmiernil.